Supy sú v mnohých krajinách považované za zdravotnú políciu, pretože vyhľadávajú a žerú zdochliny zvierat. Zabraňujú tak šíreniu chorôb zo zdochlín. Preto sú supy často označované za zdochlinárov, alebo, ako hovoria bratia Česi, mrchožrouti. V španielčine, taliančine, portugalčine ale aj v angličtine a ďalších jazykoch, má výraz „sup“ dva hlavné významy. Okrem vtáka, označujúceho zdochlinára, sa používajú aj na označeniej nenásytnej, alebo bezohľadnej osoby.
Zatiaľ čo v Afrike supov úbúda, v centre Európy je krajina, ktorá sa stala rajom týchto mrchožrútov. Na Slovensku sa od roku 2006, s malými prestávkami , stala záchrana supov premiérskou témou. Dnes, po 14 rokoch ficovlád, je zrejmé, že ochrana mrchožrútov na Slovensku priniesla svoje ovocie. Don Roberto 14 rokov budoval na Slovensku pre mrchožrútov rezerváciu. Na začiatku si zmapoval ich výskyt a vybral si vhodné kusy na chov. Základným kritériom výberu bola absencia morálky, nenažratosť a bezohľadnosť. Takýmto chovným kusom najprv zabezpečil pravidelný prísun potravy. Zo štátnej kasy cez štátnu a verejnú správu ako aj štátne podniky prikrmoval vybraté nenažraté supy. Okrem potravy musel supom zabezpečiť aj ochranu. Preto vycvičil políciu aj súdnictvo aby vedeli, , že ochrana mrchožrútov je absolútnou prioritou. Vytvoril zákony na ochranu supov. Vďaka tomu sa supom na Slovensku, až na pár zlých rokov, darilo veľmi dobre. Rástú a množia sa. Potrebujú stále viac potravy, pretože ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Ale mrchžrúti nie sú lovci a na zdravú korisť si netrúfajú. Ich potravou sú najmä zdochliny alebo bezvládne, bezbranné a oslabené kusy. Preto musel Don Roberto zabezpečiť, aby sa do vedenia štátnych podnikov, nemocníc, diaľníc, či železníc, ale aj ďalších subjektov pod správou štátu, dostali ľudia, ktorých jedinou úlohou bolo oslabiť podnik tak, aby sa stal pre supy ľahkou korisťou. Alebo poznáte nejaký dlhodobo prosperujúci štátny podnik ? Podnik, ktorý by rástol, prosperoval a poskytoval stále lepšie služby občanom. Dnes, po 14 rokoch ficovlád, môžeme skonštatovať, že Don Roberto svoju úlohu splnil. Slovensko sa stalo rajom mrchožrútov. Ale, aby sa supom na Slovensku darilo, je potrebné zabezpečiť neustály prísun peňazí do štátnej kasy. Preto sa musí Don Roberto a jeho parta hic, obracať. Slovenskú štátnu zdochlinu už supy obrali a na kostiach už veľa mäsa nezostalo. Pomocnú ruku však podala EU a nasypala na Slovensko ďalšie miliardy. Na roky 2021- 2027 by to malo byť 13 miliárd €. Ďalšie miliardy do štátnej kasy zabezpečil Don Roberto, vlastnou hlavou, aj cez program podpory mrchožrútov, ktorý aj s Lajkom nazvali honosne konsolidácia. Využili pri tom jánošíkovskú tradíciu, ktorú ale obrátili naopak a rozhodli sa chudobným brať a bohatým dávať. Budúcnosť supov, mrchožrútov, je tak na Slovensku ružová,. Menej ružová je však budúcnosť ľudí. Tých obyčajných, nie NAŠICH, ktorým po 14 rokoch ficovlád znova narástli krídla a spokojne hodujú na zdochýňajúcjej mršine , ktorou sa stalo Slovensko za roky vlád Dona Roberta. Mnohí tí obyčajní ľudia to ešte necítia, ale hnilobný smrad, šíriaci sa z rezervácie supov je stále silnejší. Smrad a supy, ktoré krúžia nad Slovenskom, možno zacítia a zbadajú konečne aj tí, ktorí podporili vytvorenie rezervácie pre mrchožrútov na Slovensku.
