" Z reality vyplýva, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia."
Keby to povedal Jano v krčme, mohli by sme pomyslieťi, že asi už dosť popil. Čo si ale máme pomyslieť, keď takéto niečo nepovie Jano v krčme, ale Robert. Nie ten, ktorý si podal ruku so zločincom na ktorého je vydaný zatykač Medzinárodného trestního súdu (ICC) so sídlom v Haagu :
" Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska,..."
Povedal to iný Robert, ten krajší. Podľa ministra obrany SR Roberta Kaliňáka (Smer-SD) z reality vyplýva, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia.
Vyzerá to, že meno Robert na Slovensku výrazne zvyšuje riziko straty zdravého rozumu. Neviem, či je to názor Roberta Kaliňáka, alebo ministra obrany SR, ktorý vychádza z Obrannej stratégie SR.
Ak je to názor Roberta Kaliňáka, tak mu ho nikto nemôže zobrať, pretože každý má právo na vlastný názor. Rovnako každý si môže vytvoriť svoj názor na človeka, ktorý si myslí, že je v poriadku vzdať sa vlastného územia. Ale človek s takýmto názorom by sa asi nemal stať ministrom obrany, pretože " Hlavnou úlohou OS SR je zaručovať obranu SR a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou, ......Popri tom sa podieľajú na zachovávaní verejného poriadku, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc SR....
Takže sú dve možnosti, buď pán minister trpí schizofréniou, alebo je pacifista. Jedno ani druhé by v normálnej spoločnosti neumožňovalo takémuto človeku stať sa ministrom obrany. V Slovakistane, krajine neobmedzených možností, je však možné všetko. Predseda vlády si podáva ruku s masovým vrahom a minister obrany sťahuje gate, hoci sa ešte ani neposr...., a schvaľuje vzdanie sa obrany vlastného územia. Takého ministra obrany nepotrebujeme a nepotrebujeme ani ministerstvo obrany. Na vyvesenie bielej zástavy nám stačí brigádnik, ktorý vyvesí na stožiar bielu vlajku. Ušetríme tak kopu peňazí.
Otázkou je, čo by urobil predseda vlády Slovakistanu, keby niekto naložil naše deti do vlaku a odviezol ich do zahraničia. A čo by asi urobil minister obrany Slovakistanu, keby si niektorý z našich susedov zmyslel, že zaberie kus našej krajiny ?
Zostáva nám len dúfať, že nič z toho sa nestane, pretože týmto Robertkom síce záleží na ľuďoch, ale len NAŠICH. Ostatných majú na háku.
