Včera som pozeral debatu "lídrov" 5 strán, ktoré predvolebné prieskumy stavajú tesne pred brány vstupu do parlamentu. Do kresiel sa posadil výkvet súčasného politického spektra. Matovič sedel vedľa Danka a svätú trojicu tvorili Majerský, Ing.Uhrík a multitatko Kollár. Inžinier Uhrík hneď v úvode natrel svojim trom súperom ich tituly, získané zvláštnym spôsobom. Ale v každom prípade boli všetci titulovaní.
Človek by očakával, že titulovaní lídri strán, ktorí ašpirujú na fleky vo vláde, by mali byť zárukou debaty na úrovni. Neboli.
Témy debaty boli budúcnosť Slovenska, zdravotníctvo a školstvo. Ďalej sa už nedostali. Budúcnosť Slovenska videli v tom, čo všetko urobili pre dobro nás, občanov. Počúvať to bezobsažné vajatanie, populistizmus, primitivizmus a amaterizmus bolo občas nad moje sily. Ale čakal som, že sa dozviem, ako chcú títo lídri nasmerovať Slovensko do modernej prosperujúcej Európy a blahobytu pre nás, občanov. Očakávať nejakú víziu Slovenska, zadefinovanie hlavných problémov a spôsob riešenia, bolo asi naivné a očivine nad mentálnu kapacitu účastníkov debaty.
Zdravotníctvo a školstvo už bolo očividne nad možnosti týchto lídrov. Fešáci tápali a okrem otrepaných fráz som sa nedozvedel nič. Očividne nemali pojem o tom, čo sú hlavné problémy zdravotníctva a školstva a už vôbec nevedli ponúknuť rozumné a reálne riešenia. Neviem, či to bola neznalosť volebných programov svojich strán, alebo duchovná chudoba samotných programov týchto strán.
Neskôr som mal možnosť sledovať tlačovú besedu premiéra Ódora. Téma Konsolidácia verejných financií. Analýza súčasného stavu, definovanie hlavných problémov a návrh ich riešenia. To je to, čo by mal zvládať každý líder. Ale to by sme museli mať vládu odborníkov a nie vládu amatérov, ktorých najväčšou skúsenosťou v riadení bolo riadenie motorového vozidla. Ani ministra financií, ktoý nepoužíva ani platobnú kartu. Lídri, ktorí debatovali v štúdiu, majú ambície a egá, ktoré výrazne prevyšujú ich schopnosti. Záblesky príčetnosti multiotecka aj pána inžiniera ale asi nie sú dostatočnou kvalifikáciou na posty vo vláde.
Chtiac, nechtiac som týchto tzv.lídrov porovnával s otcom národa Mečiarom. Tiež populista, ale iného formátu. Dokázal byť vždy veľmi presvedčivý. Argumetoval a ponúkal riešenia. Títo amatéri nevedeli neponúknuť nič. Okrem beznádeje v prípade, že sa do parlamentu a nedajbože aj do vlády dostanú.
Debata v plnej nahote ukázala biedu súčasnej politickej reprezentácie. Žiaľ aj časti volebnej základne týchto strán. Preto nezostáva nič iné, len veriť v zdravý rozum obyčajných ľudí a dúfať, že takýto lídri sa do vlády nedostanú....
