Pán a vládca našej banánovej republiky už niečo tuší. Preleštil svoji sklenú guľu a to, čo v nej vidí sa mu nepáči. Vidí v nej námestia plné ľudí. Slušných, dobre naladených ale odhodlaných. Odhodlaných obhájiť svoju ťažko nadobudnutú slobodu a zachrániť demokraciu a spravodlivosť v našom štáte. Ani zázračné zrkadlo mu na jeho otázku : Kto je najmúdrejší a najspravodlivejší na tomto svete ? nedáva správnu odpoveď. Namiesto svojej tváre tam vidí tvár vystrašeného, zhýralého starca. Starca, ktorý všetku svoju energiu premárnil na osobnú pomstu. Starca, ktorý popri starostlivosti o svoje telo, zabudol na starostlivosř o svoju dušu. Práve zrkadlo, ktoré mu nastavili desaťtisíce ľudí na námestiach, odhalilo smutnú pravdu. V silnom tele sa skrýva chorý duch. Duch sklamaného, vyhoretého a zlého starca, ktorý sa s krvou podliatymi očami snaží z posledných síl presvedčiť všetkých, že všetko je v najlepšom poriadku a že ON to má všetko pevne v rukách. Nepochopil, že ten iniciatívny mladý komunista, ktorý s veľkým elánom vstúpil v roku 1992 do parlamentu v tričku Strany demokratickej ľavice, ktorá bola pohrobkom Komunistickej strany Slovenska, sa zmenil. Svoje vznešené ideály vymenil za prízemné sociálne istoty. Sociálne istoty pre seba a svojich blízkych. Blízkych, ktorí ho usilovným pochlebovaním presviedčali o jeho múdrosti a neomylnosti. Za tých 33 rokov stratil všetky ideály, s ktorými vstupoval do vysokej politiky. Človek by si možno myslel, že stratil pojem o realite, ale on skôr pochopil realitu a namiesto toho, aby sa ju snažil zmeniť, tak zvolil ľahšiu cestu prispôsobenia sa realite. Politika, nielen tá slovenská, je špinavá, veľmi špinavá a neúprosná. Platí v nej : Žer, alebo budeš zožraný ! Ber, kým môžeš a je z čoho ! Slušnosť, pravda, právo a spravodlivosť sa vo vysokej politike veľmi nenosia. Vstúpiť do toho prehnitého politického rybníka v bielom tričku, poznačí nielen to tričko, ale aj jeho nositeľa. Odolať volaniu moci nie je ľahké a nezašpiniť si biele tričko je nemožné. Čím dlhšie človek žije v tom politickom bahne, tým väčšia vrstva špiny a bahna sa na neho nalepí. Vydržia tam len hroši, ľudia, pre ktorých je bahno rodným živlom a majú hrubú hrošiu kožu. Slabšie nátury to nevydržia. Možno aj preto sa už viac ako 35 rokov motáme v kruhu nádeje a beznádeje. Takýmto hrochom sa stal za tých 33 rokov aj Don Roberto. Hroch je považovaný za jedno z najnebezpečnejších zvierat, ktoré si zúrivo bráni svoje územie. Územím Dona Roberta však už dávno nie je Slovensko, ale jeho kreslo na vrchole politickej moci. Moci, ktorá mu dáva pocit uspokojenia a vlastnej jedinečnosti a neomylnosti. Toto miesto si bude brániť. Zúrivo a nekompromisne. Proti všetkým, ktorí ohrozia túto jeho pozíciu. Je to vážna hrozba pre všetkých navôkol. Bude útočiť nielen na politických "nepriateľov", ale aj pochlebovačov, ktorí nebudú dostatočne poslušní. Jeho nepriateľmi sa stali aj tí, ktorí nedokážu oceniť jeho veľkosť a na námestiach mu nastavujú zrkadlo. Zrkadlo, v ktorom vidno sklamaného, vyhoretého, zhýralého, bezcitného a zlého starca.
Každý rybník treba pravidelne čistiť. Ten náš zahníva už veľmi dlho a potrebuje poriadne vyčistiť. Vybagrovať všetko to bahno, ktoré sa v ňom nahromadilo za tých 36 rokov. Ak to neurobíme, tak sa voda v rybníku otrávi a zabije všetky ryby. Veľké, ale aj tie malé. Naozaj ide o život, lepší život nás všetkých. Preto treba vydržať, ukázať odvahu a vytrvalosť. Čaká nás ešte veľa práce. Vyčistiť náš politický rybník bude ťažká a špinavá robota, ale bez nej sa nikam nepohneme. Začať môžeme tak, že ukážeme, že chceme žiť inak. Že chceme žiť v rybníku s priezračnou čistou vodou, kde sa darí všetkým dobre žiť. Nielen hrochom.
PS : Súčasný systém dokazuje, že nie je dobrý a treba ho zmeniť. Prikladom nám môžu byť krajiny, ktoré obmedzili pobyt v parlamene na maximálne 4 roky. Ďalšou možnosťou je zabezpečiť možnosť odvolania poslanca ľuďmi, ktorých zastupuje. Treba sa poučiť z vlastných chýb a brať si príklad od tých najlepších. Je čas začať odznova a lepšie. Krajiny, ako Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko alebo Island či Slovinsko dokazujú, že ľudia tam žijú spokojne. https://www.startitup.sk/slovensko-v-rebricku-najspokojnejsich-krajin-eu-prekvapilo-predbehli-sme-svetove-velmoci/2/
