V poslednom čase sa nám tu rozmohol taký nešvár. Viacero politikov sa vyjadruje k tomu, či majú verejní činitelia a politici právo na ochranu svojho súkromného života. Dobrá otázka.
Každý človek má právo hovoriť alebo nehovoriť o svojom súkromnom živote. Je to jeho slobodné rozhodnutie, či si bude chrániť svoje súkromie, alebo naopak bude svoje súkromie pretriasať na verejnosti. Mnohí si dokonca na zverejňovaní svojho súkromia založili nielen svoju kariéru, ale aj biznis. Napriek tomu sa v bežnom živote pomerne často stretávame v rôznych úradných dotazníkoch s otázkou :
slobodný ?
ženatý ?
rozvedený ?
Čo koho do toho, či som slobodný, ženatý, alebo rozvedený ? Napriek tomu musíme ten dotazník vyplniť. Bez ohľadu na to, či je tá informácia pre danú vec rozhodujúca.
Majú verejní činitelia a politici právo na ochranu svojho súkromného života?
Asi áno, ale s rizikom, že môžu sklamať svojho voliča. Na druhej strane, má občan právo vedieť, kto je človek, ktorému majú dať svoj hlas ?
Napríklad náš najznámejší multiotecko a bývalý predseda parlamentu mal veľmi neštandartný súkromný život, a vôbec sa tým netajil. Dokonca to vyzeralo tak, že to ľuďom nevadilo, napriek tomu, že to odporovalo všetkým tradičným a zaužívaným pravidlám a hodnotám. Časť voličov mu to vedela tolerovať, možno aj preto, že sa tým netajil. Vedeli komu dávajú svoj hlas.
Človek, ktorý sa rozhodne zapojiť do verejného života musí počítať s tým, že ľudia sa budú zaujímať aj o jeho súkromie. Ľudia chcú ( majú právo ?) vedieť, aké hodnoty uznáva človek, ktorému majú dať svoj hlas. Chcú vedieť, či ten človek uznáva rovnaké hodnoty, ako on, alebo uznáva iné názory a hodnoty v živote. Podľa toho sa rozhodnú, či mu dajú svoju dôveru, alebo nie.
Ako sa asi môže cítiť volič, ktorý dá niekomu svoj hlas, a potom zistí, že ten koho volil, uznáva iné hodnoty ako on ? Nemôže to chápať ako podvod, alebo zbabelosť ?
Každý človek by si mal stáť za svojím názorom a hodnotami, ktoré uznáva. Aj si ich obhájiť. Najmä pokiaľ sa rozhodne zapojiť do verejného života. Pretože verejný činiteľ by mal byť vzorom. Aj v tom, že uznáva a presadzuje hodnoty o ktorých správnosti je presvedčený. Aj s rizikom, že nie všetci ho pochopia.
Ale to by slovenská politika nesmela byť špinavým remeslom, založeným na klamstve a podvode.....
