Je 29. február 2020. Výnimočný deň nielen preto, že 29. február sa objaví v kalendári len raz za 4 roky ale najmä preto, že sa na politickom nebi objavila nečakaná kométa. 29.fubruára 2020 vystrelili voliči na vrchol našej politickej scény Obyčajných ľudí a ich hviezdu Igora Matoviča. Bol to šok, pretože dokazali poraziť SMER Roberta Fica. Šok, ktorý poslal Fica do zabudnutia a vrátil ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť. Ale bol to šok aj pre nečakanú hviezdu Matoviča. Ako sa ukázalo neskôr, Matovič vie kritizovať a deštruovať, ale určite nie vládnuť. On si to aj uvedomil, ale riťolezi okolo neho ho presvedčili, že On je nový LenOn. Jedného LenOna sme tu už mali a všetci sme boli radi, keď nám zamával a zanôtil Zbohom ostávajte. Zostalo po ňom rozkradnuté samostatné Slovensko, izolované v rámci Európy a mŕtvy Robert Remiáš. Okrem toho aj pár nových milionárov. Vladimír Mečiar, okrem samostatného Slovenska, položil aj základy novej triedy v našej spoločnosti. Divoká privatizácia porodila zbohatlíkov. Ľudí, ktorí zbohatli zo dňa na deň. Zbohatli vďaka tomu, že mali správne tričko a boli na správnom mieste v správnom čase.
Po novom LenOnovi, Matovičovi, tu zostalo len obrovské sklamanie. Ukázalo sa, že na vládnutie podpora riťolezov nestačí, na vládnutie sú nevyhnutné predovšetkým schopnosti. Potvrdilo sa, že kde nič nie je, ani smrť neberie. To pochopili aj Matovičovi riťolezi, ktorí postupne opúšťali ľoď. Zistili, že pri kormidle tej lode stojí šialenec, ktorý nemá ani šajnu o riadení lode. Matovičove krvavé oči naSMERovali loď do mora chaosu, v ktorom sa utopili nádeje obyčajných ľudí na lepšiu budúcnosť. Okrem šialeného kapitána, pochopili aj najväčší riťolezi, že loď Obyčajných ľudí ide ku dnu. Preskočili do záchranných člnov v nádeji, že si zachránia ich politický život, ale skončili tam, kam sa tie tri roky pchali. Šialený kapitán, ktorý sa stále pevne drží kormidla vraku lode Obyčajných ľudí, dostal ďalší geniálny nápad ako zachráni loď. Rýchlo a lacno. Stačí ju premaľovať, alebo aspoň meno. Vrak šialeného kapitána dostal nové honosné meno Slovensko. Možno ako symbol toho, ako šialený kapitán pochoval nádeje Slovenska a obyčajných ľudí. Ľudí, ktorí mu verili a dali mu do rúk veľkú moc, ústavnú väčšinu. Veľkú moc dokázal zmeniť len na veľké sklamanie obyčajných ľudí. To sklamanie bolo také veľké, že dokázalo vzkriesiť politickú mŕtvolu Roberta Fica. Toho Roberta Fica, ktorý stál pri vzniku systému NAŠICH ľudí, systému skutok sa nestal, systému, ktorého výsledkom bola smrť nepohodlného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, Martiny Kušnírovej.
Kruh zla, na počiatku ktorého stál otec národa Vladimír Mečiar, sa uzavrel. Obyčajní ľudia a ich šialený kapitán pochovali nádeje obyčajných ľudí na lepšie, slušné a prosperujúce Slovensko. Prestreli koberec do vlády Robertovi Ficovi. Pochovali tak nádeje obyčajných ľudí na iné Slovensko. Matovič veľa dobrého nedokázal, ale dokázal jedno. Dokázal, že Fico sa dá poraziť. Nezostáva nám nič iné, ako veriť, že sa zase nájde niekto, kto dokáže poraziť Fica a zmeniť naše Slovensko na slušnú, prosperujúcu krajinu bez NAŠICH ľudí, zlodejov, podvodníkov a klamárov, bez Ficov aj Matovičov, krajinu v ktorej budú ľudia radi žiť.
