17. november je Deň boja za slobodu a demokraciu.
Vám, neskôr narodeným, to nič nehovorí, pretože nepoznáte neslobodu ani totalitu. Neviete, čo znamenalo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. Do všetkých funkcií v štáte, ale aj v hospodárstve boli dosadzovaní len komunisti. Všetky podniky boli štátne a vo všetkých boli riaditelia, ale aj vedúci, komunisti.To by vám už mohlo niečo pripomínať. Po 34 rokoch od Nežnej revolúcie k sa nám vrátila totalita. Mečiarova, Ficova, či Matovičova. Hlavným kritériom pri výbere ľudí do funkcie nie je kvalifikácia, prax alebo odbornosť, ale to správne politické tričko. Nefungovalo to vtedy a nefunguje to ani teraz. Výsledkom bolo vtedy, aj teraz, zaostávanie za rozvinutou demokratickou Európou.
Štb. Táto skratka bola nočnou moru pre všetkých. Štátna bezpečnosť, jej agenti boli všade. Stačilo pár slov, alebo názor, ktorý bol v rozpore so štátnou ideológiou a človek mal problém. Vypočúvanie, prenasledovanie, diskriminácia v práci, škole. Aj pre členov rodiny. Taký Matúš Šúchaj je oproti eštébakom a Štb len čajovým odvarom. Napriek tomu, to, čo sa teraz deje, občas pripomína staré časy pred Nežnou revolúciou.
Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu.
To bola hláška, ktorou sa ospravedlňovalo rozkrádanie štátneho majetku. Kradlo sa všade, kde bolo čo ukradnúť. Ale nikomu to nechýbalo. Aj to by vám mohlo niečo pripomínať. Dnes, na rozdiel od socializmu, sa ale kradne vo veľkom. Nie pár vriec cementu na stavbe, alebo vrece zemiakov, ale státisíce, alebo rovno milióny. Národný šport za socializmu sa dnes stal športom pre vyvolených. Kto ukradne vrece zemiakov ide do basy, ale VIP, ktorý pripraví štát o stámilióny, si ich môže pokojne užívať. Lebo skutok sa nestal.
Po 34 rokoch sa na rozkrádanie štátneho majetku vypracoval celý systém. Takmer dokonalý, obludný systém NAŠICH ľudí. Po voľbách si politické strany rozdelia korytá. Dosadia sa tí správni ľudia na správne miesta a rabovačka sa môže začať. Súčasťou systému je aj dobré krytie. Nielen politické, ale aj pre orgány činné v trestnom konaní sú NAŠI ľudia nedotknuteľní. Lebo skutok sa nestal. V tejto oblasti sme sa za tých 34 rokov od Nežnej revolúcie dostali najďalej.
Keby sme rovnaký pokrok dosiahli aj v školstve, tak je dnes Slovensko mozgom Európy. Keby sme dokázali rovnakým spôsobom rozvijať zdravotníctvo, tak sa k nám teraz budú chodiť liečiť boháči z celého sveta. Diaľnice by k nám chodili obdivovať aj Nemci a naše železnice a rýchlovlaky by nám závideli aj Japonci. Naši dôchodcovia by cestovali po svete a kupovali si domy na plážach v Grécku, alebo v Ázii.
Za 34 rokov od Nežnej revolúcie sme mohli a mali dokázať oveľa viac. Nežná revolúcia nám, skôr narodeným, zmenila život. Pre vás, neskôr narodených, je to už len dátum v kalendári. Zabudli sme, že 17.november je Deň boja za slobodu a demokraciu. Zabudli sme, že za slobodu a demokraciu sme mali bojovať nielen 17.novembra, ale každý deň počas tých 34 rokov od Nežnej revolúcie. Preto dnes po 34 rokoch môžeme skonštatovať, že Nežná revolúcia a jej ideály sú mŕtve a s ňou aj Deň boja za slobodu a demokraciu.
V piatok 17.novembra by sme mali osláviť Deň boja za slobodu a demokraciu, ale žiadne oslavy sa nekonajú. Nielen preto, že po 34 rokoch nie je veľmi čo oslavovať, ale ľudia aj opozícia zabudli, že za slobodu a demokraciu treba bojovať. Každý deň. Namiesto manifestácie na námestiach by sme mali v piatok aspoň zapáliť sviečku. Doma, alebo na námestí. Možno nám tie malé plamienky pripomenú, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo.
