Šport by mal ľuďom prinášať potešenie, ale to čo nám dnes naservírovali naši hokejisti, malo k potešeniu veľmi ďaleko. Bolo to utrpenie a utrpenie po celých 60 minút hracieho času. Naši fešáci neukázali nič z toho, čo by mal vedieť reprezentant. Mizerné korčuľovanie a nulové nasadenie. Naši síce hrali, ale nie hokej, skôr nepodarené divadlo, tragédiu s tragickým koncom. Korčuľovanie ako keby mali na korčuliach namiesto nožov, suchý zips, nasadenie, ako keby tam boli za trest a nie presvedčiť o nominácii. Prihrávky ? V lepšom prípade na päty, často súperovi. Presilovky ? Tie boli veľkou výhodou, najmä pre súpera. Naši boli totálne neškodní.
Keď naši rozhodcovia pred koncom neuznali Dánom gól a darovali nám 5 minutovú presilovku, mohli naši hokejisti ukázať, že vedia hrať hokej. Za tých 5 minút neukázali z hokeja nič, za 5 minút nevedeli ani poriadne vystreliť na bránku a celú tú tragikomédiu zakončili tragickým tretím gólom do našej prázdnej brány. Čo na to povedal reprezentačný tréner ? Bol to ťažký zápas .... Áno bol. Bol ťažký najmä pre nás divákov. Zajtra má byť ďruhé dejstvo, ale pokiaľ naši hokejisti nebudú chcieť viac ako (ne)chceli dnes, tak by mal tréner radšej hodiť na ľad uterák a na MS poslať našich hokejistov do 18 rokov, ktorí nedávno získali striebornú medailu. Pretože mladí nielen chceli hrať, ale aj hrať vedeli.
vedeli
