Takýto výpadok spôsobí zvýšenie cien v bohatých krajinách ako je Slovensko a hladomory v chudobných krajinách, hlavne na blízkom východe a v severnej Afrike, ktoré sú od týchto exportov závislé.
A dáta z FAO (organizácia OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo) za rok 2019 sa tieto obavy zdajú potvrdzovať. (Všetky grafy v tomto článku sú v tisícoch ton.)
Exporty pšenice z Ruska a Ukrajiny tvoria asi štvrtinu celosvetových exportov (23.1%). Ak vypadnú, bude to problém. Či nie?
Tu je iná otázka: Najväčší svetový exportér potravín je USA. Kto je druhý najväčší exportér?
A áno, uhádli ste, druhý najväčší vývozca je malé, priemyselné a husto osídlené Holandsko.
O čo tu ide? A ako to súvisí?
Ide o to, že väčšina potravín sa spotrebuje na domácej pôde. Len menšia časť sa vyváža. Takto môže byť malá krajina ako Holandsko druhým najväčším svetovým vývozcom potravín. Tu nechcem nijako znižovať holandské poľnohospodárstvo: Zdá sa, že Holanďania sa skutočne rozhodli dotiahnuť Zelenú Revolúciu do konca. Zároveň sa však zdá, že výpadok exportov pšenice z Ruska a Ukrajiny nebude pre ostatné krajiny až taký zlý.
Keď porovnáme ruské a ukrajinské exporty pšenice nie so svetovými exportami, ale s celkovou svetovou produkciou, obrázok je podstatne menej znepokojivý. Ide len o nejakých 6.9%.
Aké zlé to však je? Je 6.9-percentný výpadok katastrofa, alebo nie? Ukazuje sa, že takéto výpadky sú pomerne bežným javom a vyskytujú sa pár krát za dekádu. Väčšinou sú spôsobené suchom. Kto teda nepanikáril roku 2003, alebo 2010, nemusí panikáriť ani dnes.
Podobná analýza pre slnečnicový olej vyzerá horšie. Ruské a ukrajinské exporty tejto komodity zodpovedajú 46.6% svetovej produkcie.
Kto však je ochotný nahradiť slnečnicový olej repkovým, alebo palmovým olejom nachádza sa na inom trhu. Keď vezmeme tieto tri oleje dohromady, celkový výpadok bude oveľa menší: 8.4%
A tak, hoci výpadok exportov z Ruska a Ukrajiny bude nepríjemný, nebude to zrejme ten šok, ktorý zlikviduje svetovú civilizáciu. V tejto chvíli však čelíme aj inej kríze, kríze, či skôr sledu kríz globálneho dodávateľského reťazca, ktorá je vážnejšia a potenciálne nebezpečnejšia ako prípadná potravinová kríza: Ak je jedlo k dispozícii, ale kvôli dopravným problémom sa nedostane k hladujúcemu, je to akoby ani nebolo. Kríza je zatiaľ citeľná v USA, alebo v Británii. EÚ je do istej miery chránená tým že máme veľký a moderný prístav v Rotterdame - to, že vnútrozemské Slovensko má priamy a neobmedzený prístup k najmodernejšej námornej infraštruktúre je jednou z predností EÚ, o ktorej sa len málo hovorí - ale to neznamená, že sa situácia nemôže ešte zhoršiť.
