Kým v krajine žijú ľudia a kým potrebujú jesť, prebieha výmena tovarov a služieb, teda ekonomika. Problémom je skôr to, že toho o nej v chaose občianskej vojny nevieme veľa zistiť. Pracovníci štatistického úradu majú iné starosti než poskytovať presné štatistiky.
Lenže, ako sa hovorí na blogu Svetovej Banky:
Satelitné snímky nočných svetiel prispievajú k nášmu chápaniu ekonomickej aktivity už viac ako desať rokov. Nočné osvetlenie môže napríklad pomôcť odhádnuť ekonomickú aktivitu na malých územných jednotkách v priebehu istého času. Nedávne technologické inovácie rozšírili možnosti tejto technológie. Údaje sú teraz dostupné každý mesiac, v jemnejšej mierke a s citlivejším meraním oblastí so slabým osvetlením. Tieto inovácie umožňujú využitie údajov o nočnom osvetlení na štúdium krátkodobých ekonomických dopadov rôznych udalostí. [...] Údaje o nočnom osvetlení sa využili pri skúmaní prírodných katastrof, lockdownov počas pandémie COVID-19, domácich ekonomických opatrení (napríklad demonetizácie v Indii) a obchodných šokov (napríklad eskalácie ciel medzi Čínou a Spojenými štátmi).
Asi najznámejším takýmto porovnaním je obrázok kórejského polostrova v noci. Severná Kórea je ponorená v temnote, kým Južná Kórea žiari ako vianočný stromček.
Nočné osvetlenie nám môže pomôcť odádnuť ekonomickú aktivitu (HDP) nielen tam, kde údaje úplne chýbajú, ale aj tam kde sú nepresné. Komunistická Strana Číny je napríklad známa tým, že údaje o čínskej ekonomike prikrášľuje. Videli sme teda štúdie, ktoré sa snažia urobiť odhady na základe nočného osvetlenia. Výsledok: Áno, komunisti skutočne preháňajú.
Neexistuje žiaden dôvod prečo by sa takáto analýza nedala urobiť aj pre Sýriu. Začnime však tým, ako Sýria vyzerá z geografického hľadiska. Tu je mapa od vynikajúceho Tomasa Pueya. (Ak chcete vedieť viac o tom, ako geografia vplýva na politiku a spoločnosť, rozhodne sa prihláste na jeho mailing list.)
Je to mapa hustoty obyvateľstva a cez ňu sú zakreslené oblasti kontroly v roku 2023. Assádov režim kontroval väčšinu krajiny, ale toto územie bolo z veľkej časti vyľudnená púšť. Severovýchod kontrolovali Kurdi a HTS, ktoré práve prevalcovalo Assáda, malo zas pod kontrolou len malý, ale zato husto zaľudnený pas okolo Idlibu.
A teraz to, prečo sme sem všetci prišli. Osvetlenie podľa oblastí kontroly:
Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (think-tank, nie štátna organizácia) píše:
Po piatich rokoch bez veľkých zmien zaznamenali teraz frontové línie v Sýrii obrovské posuny, ktoré obrátili celú históriu revolúcie a vojny na hlavu. Dva týždne po prekvapivej ofenzíve padol Damašok, Bašár al-Assád utiekol a Rusi na základniach pozdĺž stredozemného pobrežia sa rýchlo stiahli. Viac ako 20 000 dní nepretržitej totalitnej vlády Assádovcov sa zrútilo za sotva viac ako desať.
[...]
Kľúčovou otázkou je, prečo a ako sa bojové línie režimu tak rýchlo zrútili? Prečo bolo velenie a kontrola také slabé? Prečo počas niekoľkých dní postúpili opozičným silám bez boja toľko územia, ktoré predtým získavali viac ako desaťročie a za cenu životov desiatok tisíc vojakov?
[...]
Jedným z kľúčových prvkov je zreteľný nedostatok podpory zo strany zahraničných podporovateľov – Ruska, Iránu a Hizballáhu – z ktorých každý bol zapletený do vlastných konfliktov a nebol schopný ďalej poskytovať podporu, ktorá sa počas predchádzajúcich desať rokov ukázala pre režim ako kľúčová. Ďalším prvkom bolo nastolenie dobrej štátnej správy zo strany Sýrskej Vlády Spásy a islamistiského Hayat Tahrir al-Sham (HTS), ktorí si udržali pevnú kontrolu nad veľkou časťou tejto oblasti. Vytvorenie zodpovednej, civilistami vedenej technokratickej vlády umožnilo materiálne zlepšiť život civilistov žijúcich v oblastiach kontrolovaných opozíciou. Obzvlášť zreteľné to bolo po rozsiahlom prímerí, ktoré od roku 2020 zmrazilo frontové línie v Sýrii a poskytlo tak civilným inštitúciám priestor na to, aby sa obnovili a rástli napriek pravidelným útokom zo strany síl režimu.
To umožnilo vojenským frakciám opozície rýchlo sa sprofesionalizovať, skonsolidovať veliteľské štruktúry a urobiť veľké pokroky vo vývoji novej taktiky a zbraní (úloha bezpilotných lietadiel a nočného videnia v prvom týždni tejto ofenzívy bola kľúčová, keďže zabránila preskupeniu Assádových síl a vedeniu protiútokov).
[...]
Prečo mal ale režim takú neochotu bojovať?
Podrobná analýza satelitných snímok zachytených za posledné desaťročie odpovedá na túto otázku. Oblasti pod kontrolou režimu, napriek masívnemu zapojeniu lojálnych komunít, s cieľom znovu nastoliť vládnu kontrolu nad veľkou časťou Sýrie, za posledných šesť rokov ekonomicky upadali. Demografické následky viac ako desaťročnej vojny a neúmerné množstvo vojakov pochádzajúcej z tradične lojalistických alawitských komunít vysali z týchto oblastí ekonomické príležitosti. Zlé hospodárenie a pretrvávajúce dôsledky prísnych sankcií spôsobili, že hospodárstvo v oblastiach kontrolovaných režimom začalo upadať.
Stručne povedané, štrnásť rokov veľkých obetí viedlo pre lojalistické komunity v Sýrii len k tomu, že začali [ekonomicky] cúvať. Keď HTS a spojenecké milície narušili tenký závoj stability a bezpečnosti vybudovaný počas predchádzajúcich piatich rokov, kedy boli bojové línie do značnej miery zmrazené, lojalistické komunity sa rozhodli, že ďalšie obete už nemajú zmysel – hlavne čo sa týka udržiavania kontroly nad veľkými, väčšinovo Sunnitskámi regiónmi. Nevyslovená spoločenská zmluva, v ktorej boli obete lojalistov odmeňované ochranou a zvýhodňovaním pri rozvoji, pod tlakom ozbrojeného útoku najprv zoslabla a potom sa úplne rozpadla.
[...]
Od roku 2018 sa úroveň nočného osvetlenia vo veľkých mestách kontrolovaných režimom v celej Sýrii znížila zhruba na polovicu, zatiaľ čo kľúčové mestá na územiach kontrolovanom opozíciou zvýšili svoje nočné osvetlenie desaťnásobne. [...] Rekonštrukcia v režimných oblastiach v podstate neexistovala. Štvrte, ktoré sa vzbúrili, boli zničené, nie obnovené a dokonca aj lojalistické komunity zaznamenali drastické zníženie životnej úrovne a ekonomických príležitostí.
[...]
Kresťanské a alawitské dediny okolo miest Hama a Homs predtým zmobilizovala sýrska armáda, aby účinne bránili frontové línie v tejto oblasti pred útokmi opozície. Zatiaľ čo niektoré z týchto dedín – s pomocou síl sýrskej armády – urputne bránili konkrétne lokality na sever od Hama, väčšinu dedín sa podarilo dobyť bez bojov a často dokonca so súhlasom miestnych obyvateľov. [...] Stalo sa tak aj v Assádovom rodnom meste.
Skrátka, na ekonomike, tak ako vždy, záleží.
