Cisárske skúšky (keju) boli štandardizované v 6. storočí. Robili sa raz za život, boli prístupné pre každého a bol to jediný spôsob ako sa dostať k vytúženému postaveniu štátneho úradníka.
Číňan sa roky drvil na skúšku, pričom sa chtiac-nechtiac seba-indoktrinoval tou najkonzervatívnejšou verziou Konfucianizmu.
Tieto dvere k spoločenskému vzostupu, táto čínska verzia amerického sna, odsávala tých najschopnejších - a teda potenciálnych vodcov odporu - do mandarínskej triedy. Celý systém však riadne fungoval len vtedy, ak boli skúšky nestranné, neuzurpovala si ich elita a každý v nich mal šancu.
Z rozhovoru s profesorom Yasheng Huangom:
"Ukázali sme, že rodinné zázemie — a tu ide o údaje z dynastie Ming, teda 14. storočie, 15. storočie — nemalo vplyv na výsledky kandidátov. Čo je dosť pozoruhodné, pretože ak premýšľate o [školských známkach na západe], aj dnes tu existuje korelácia medzi výsledkom skúšky a pôvodom ľudí, ktorí skúšku absolvujú."
"Číňania mali veľmi dobre vypracovaný systém ako zabezpečiť, aby ekonomické postavenie neovplyvnilo výsledok skúšky. A to prostredníctvom dotačného programu a tiež veľmi dobre aplikovaného protokolu pre systém skúšok k štátnej službe."
"Čína vynašla systém dvojitej anonymizácie. Skúšajúci nevedel, kto bol skúšaný; skúšaný nevedel, kto je skúšajúci. Bol to veľmi prepracovaný systém. Najímali si aj zapisovateľov, aby skopírovali všetky skúšobné hárky a zabezpečili tak, že rukopis neposkytne žiadne informácie o identite kandidáta."
Ak kandidát počas skúšky zomrel, mŕtvolu prehodili cez múr skúšobného areálu, aby príbuzní nemohli ovplyvniť ďalší priebeh skúšok.
Keju bolo zrušené roku 1905. Roku 1952 bola zavedená jeho moderná verziu (gaokao, skúšky na vysokú školu), ktorá sa používa dodnes.
Pokračuje aj snaha zachovať rovnaké šance, ako dokazuje aj Xi Jinpingova likvidácia bujnejúceho priemyslu so súkromným doučovaním roku 2021.
Hoci dôraz na vzdelanie a skúšky nie je jediných faktorom, ktorý formoval čínsku civilizáciu, ide o faktor, ktorý, na rozdiel od iných, na západe takmer neexistuje a tak, keď sa o ňom človek dozvie, má dojem, že sa dozvedel niečo podstatné a veľa vecí zapadne na svoje miesto.
Zaujímavá otázka teda je, ktorý faktor formujúci západnú civilizáciu by mal človek vypichnúť čínskemu priateľovi, aby dosiahol podobné osvietenie. Faktor, ktorý neexistuje nikde inde len na západe a ktorý by mal zároveň hlboký vplyv na to, ako sa západoeurópska civilizácia vyvíjala.
Ja osobne by som zrejme zvolil oddelenie cirkvi od štátu, ten fakt, že cirkev po páde Rímskej Ríše nebola, na rozdiel od iných častí sveta, len propagandistickou odnožou štátu, ale samostatnou organizáciou s vlastnými politickými cieľmi, schopnou konkurovať a dokonca víťaziť nad slabými a rozdrobenými stredovekými európskymi štátmi, tento aspekt viacpolárnosti politickej moci, ktorý pretrváva až do dnešných demokratických čias.
