Na Slovensku bohužiaľ asi na druhej strane nie je nikto, kým by stálo zato sa zaoberať, v prípade Brexitu tu však máme Dominica Cummingsa, šéfa pro-Brexitovej kampane, neskôr hlavného poradcu Borisa Johnsona - až kým ho ten nevyhodil, pretože sa k nemu správal ako k vrtošivému decku. Cummings je chytrý, takmer intelektuálny súputnik (alebo prinajmenšom máme na nočnom stolíku tie isté knižky). Nasledujúce kúsky sú z jeho blogu o brexitovej kampani:
Myslel som si, že odchod [z EÚ] zvýši pravdepodobnosť, že 1) Británia dokáže pozitívne prispieť k svetu a 2) že to minimalizuje rôzne nebezpečenstvá. Myslel som si, že [Brexit]:
1. Zminimalizuje vystavenie Británie problémom spôsobeným EÚ;
2. Zvýši pravdepodobnosť, že iní v Európe zmenia kurz ešte pred tým, než nás zasiahnu ďalšie veľké krízy, napr. obmedzením voľného pohybu, ktorý je najväčšou hrozbou pre ďalší voľný obchod;
3. Bude vyžadovať, a preto dúfajme, že aj podnieti veľké zmeny v tom, ako funguje vláda Spojeného kráľovstva a to vrátane silného sústredenia sa na to, aby sa Británia stala najlepším miestom na svete pre vedu a vzdelávanie;
4. Zvýši pravdepodobnosť vybudovania nových inštitúcií pre medzinárodnú spoluprácu, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť veľkých katastrof.
Tu treba povedať, že horuvedené bolo založené na predpoklade že britské zvykové právo bude flexibilnejšie ako centralizovaný európsky prístup so silným dôrazom na reguláciu. Tento predpoklad sa zatiaľ nepotvrdil.
O tom, ako bolo referendum na hrane:
Bez Borisa by bol Farage počas kľúčových posledných týždňov oveľa výraznejšou tvárou v televízii. Zrejme tou najvýraznejšou tvárou. (Museli sme použiť Borisa ako páku na BBC, aby sme Faragea udržali mimo, a aj tak sa to takmer nepodarilo, tak, ako to bolo v ITV.) Je mimoriadne pravdepodobné, že by sme tým prišli o viac ako 600 000 životne dôležitých hlasov strednej triedy [čo by znamenalo prehru v referende].
O názorovej dynamike v elitných kruhoch:
Vo všeobecnosti sú ľudia s vyšším vzdelaním [teda prívrženci zotrvania v EÚ] náchylnejší k iracionálnym politickým názorom a politickej hystérii než tí, čo majú horšie vzdelanie a sú ďaleko od moci [prívrženci Brexitu]. Prečo? Ich politické názory viac podliehajú móde, gangovej mentalite a túžbe robiť v morálnych a politických otázkach pózy. To všetko zhoršuje kognitívne predsudky, podporuje groupthink a ide na úkor presnosti. Ľudia s priemernými príjmami zriedavejšie zastávajú politické názory len preto, aby tým vyslali signál [o svojom sociálnom postavení]. [...] Všetci klameme sami seba, ale tí vzdelanejší sú nepomerne viac presvedčení, že to nerobia. Podporujú svoj gang a potom sa klamú, že sa k svojim názorom dostali zmysluplným, inteligentným uvažovaním. To ich robí obzvlášť zraniteľnými voči „vplyvovým operáciám“.
O tom, ako je pohľad na voličov ako na ľavo-pravé spektrum myoptický:
Jedného dňa som robil focus group konzervatívnych voličov. Hovoril som s nimi 20 minút o imigrácii. [...] Potom sme prešli na ekonomiku. Po dvoch minútach som bol úplne zmätený. "Koho ste volili?" spýtal som sa. Labouristov, odpovedali jednohlasne. Chyba spôsobila, že som hovoril s voličmi Labouristov, nie s konzervatívnymi voličmi. Ale pokiaľ ide o imigráciu, títo ľudia z robotníckej a nižšej strednej triedy boli prakticky na nerozoznanie od všetkých konzervatívcov, či ľudí zo strany UKIP [krajní euroskeptici], s ktorými som kedy hovoril.
O politických komentátoroch:
Vieme, že kognitívna diverzita je životne dôležitá pre politickú presnosť, no takmer všetky politické inštitúcie a médiá – vrátane dominantných ľudí v Newsnight, v The Economist, vo Financial Times a v Parliament – sú v skutočnosti pozoruhodne homogénne [...] a majú veľmi podobne predstavy o fungovaní sveta. Vedci a podnikatelia sú takmer úplne vylúčení z politickej diskusie.
[...]
Je úplne bežné stále znovu písať o tom, ako Brexit nemôže vyhrať [...], a potom rovnako sebavedome a autoritatívne vysvetliť, prečo vyhral, a to bez akéhokoľvek medzikroku, ktorý by identifikoval a vysvetlili minulé chyby.
O Johnsonovi a vystúpení zo spoločného trhu (z iného článku):
Trvalo to až do 25. septembra 2020 kým [Johnson] aspoň nejasne pochopil, čo znamená vystúpenie z colnej únie. Nikdy nezabudnem na výraz na jeho tvári, keď si vypočul Frosta na stretnutí v záverečnej fáze vyjednávaní. Povedal: „Nie, nie, Frosty, do riti, čo bude s dohodou?“ A Frost vzhliadol od svojich papierov a povedal: „Pán premiér, presne toto sa stane. Toto znamená vystúpenie z colnej únie.“ Premiérova tvár bola v tej chvíli na nezaplatenie. Posadil sa späť do kresla, s vydesenou nedôverou sa rozhliadol po miestnosti a krútil hlavou. Okolo stola kabinetu zvonili telefóny zdesených úradníkov. Jeden veľmi vysoký úradník mi napísal: „Teraz si uvedomujem, ako sa ti podarilo dosiahnuť Brexit 😂“. Ako povedal Hunter S. Thompson, humor v politike je zvyčajne čierny.
A celkové zhodnotenie:
Najbližšie k pravde je, že Brexit vyhral vďaka kombinácii nasledujúcich faktorov: 1) Troch veľkých, mocných síl s globálnym dosahom: imigračnej krízy, finančnej krízy [2008, Lehman Brothers atď.] a kríza eura [2009, Grécko], ktoré vytvorili podmienky, bez ktorých by referendum nebolo konkurencieschopné; 2) Vote Leave implementovalo do svojich operácií niektoré [techniky], ktoré sústredili pozornosť efektívnejšie než to dokázala druhá strana na jednoduchý a psychologicky pútavý príbeh, ktorý využil tieto tri veľké sily; a 3) Cameron a Osborne pracovali s chybným modelom toho, čo predstavuje účinnú politickú akciu, a mali zlý úsudok o kľúčových ľuďoch (najmä o jeho šéfovi štábu a riaditeľovi komunikácie), preto urobili niektoré fatálne chyby.
