Všetko to rozprávanie o referendách a decentralizácii však bolo trochu abstraktné. Dnes chcem naopak predstaviť pár praktických a veľmi hmatateľných riešení na komunálnej úrovni.
Zoberme tento problém: Ľudia by mali odkladať odpad do smetných košov, nie na ne.
Na Slovensku by sme vydali nariadenie, že odkladať odpadky na smetné koše je zakázané. Nariadenie by potom bolo všeobecne a veselo ignorované.
Švajčiarske riešenie, smetný kôš zvaný žralok:
Iný problém: V blízkosti je základná škola. Keďže deti chodia do školy a škôlky už od štyroch rokov samé, autá by tu mali ísť pomaly.
Opäť, na Slovensku by sme na ulicu dali tridsiatku, ktorú by väčšina vodičov ignorovala.
Na Švajčiarskom riešení si všimnime, ako musia autá kľučkovať medzi striedavo rozmiestnenými parkovacími miestami.
Problém: Ľudia by mali produkovať menej odpadu a pokiaľ možno ho separovať.
V takmer celom Švajčiarsku sa odpad musí dávať do špeciálnych sáčkov. Sáčky si možno kúpiť v samoobsluhe. V cene sáčku sú zahrnuté aj poplatky za odvoz a likvidáciu odpadu.
Človek takto veľmi citeľne platí za odpad z vlastnej peňaženky. Odvoz separovaného odpadu je naopak zadarmo. Kto chce ušetriť, môže separovať. A skutočne, štúdie ukazujú, že po zavedení sáčkov sa miera recyklácie výrazne zvýšila.
Zaujímavý je tiež odvoz separovaného papiera a kartónov. Na tieto neexistujú zvláštne kontajnery. Namiesto toho ich ľudia skladujú doma a každú poslednú nedeľu ich pekne zviazané vyložia pred dom. Cez dedinu potom prechádza auto a nakladá balíky (nezviazaný papier nechávajú na mieste). Odvoz robia dobrovoľníci, napríklad športové kluby, ktoré si takto urobia u obce očko a získajú tým výhody, ako napríklad pridelenie obecnej telocvične.
Zavádzanie sáčkov sa začalo v 70. rokoch. Pamätníci spomínajú, že prvá reakcia mnohých ľudí bola vyhadzovať odpad do lesa. Polícia následne prehrabávala vzniknuté kopy odpadu, hľadala osobné informácie, ako napríklad obálky s adresou a vystavovala zodpovedajúce pokuty. Dnes už skládky v lese nie je vidieť.
Ďalší spôsob ako ušetriť je samozrejme napchať do jedného sáčku čo najviac odpadu. Ľudia sa v sáčku pokúšajú dosiahnuť tlak, aký sa inak vyskytuje len pri hlbokomorských výskumoch. Niektoré obce však na tento jav zareagovali zavedením perforovaných sáčkov, ktoré sa pri prílišnom tlaku roztrhnú a tak znehodnotia.
Za povšimnutie tiež stojí to, ako je toto riešenie nadizajnované tak, aby bolo politicky priechodné: Fiškálne konzervatívni švajčiari sú koniec-koncov radi, že platia len za svoj vlastný odpad a nie ze odpad svojich nezodpovedných spoluobčanov. Dokonca ani v tradične ľavicovo orientovanom, taliansky hovoriacom kantóne Ticino, kde obyvatelia zorganizovali referendum proti plošnému zavedeniu sáčkov, toto referendum neuspelo.
Na záver poznamenajme, že takýto praktický prístup k riešeniu problémov namiesto zväčša neúspešného vtĺkania pravidiel do ľudí za pomoci dvadsaťkilového legálneho kladiva je nezvyčajné nielen na Slovensku, ale aj v mnohých západných krajinách. Všetky uvedené príklady sú pritom realizované na obecnej úrovni a nie je ich až také ťažké presadiť. Vyžaduje to len zmenu prístupu k veci.
