Aby sme demografickú krízu, pokles pôrodnosti na celom svete, ale obzvlášť vo vyspelých krajinách, precítili na vlastnej koži, zvážme toto: Ja osobne som mal šesť bratrancov a sesterníc. Môj syn má troch. Jeho deti nebudú mať žiadnych. Tento pokus môžte zopakovať sami na sebe.
Denník N píše, že vo štvrtok Viktor Orbán na túto tému organizuje summit. Správne tiež uvádza, že maďarský a poľský systém riešenia demografickej krízy tým, že sa budú liať peniaze do viacdetných rodín ešte nikde na svete dlhodobo nezafungoval. Železný demografický zákon nám totiž hovorí, že čím vyššia životná úroveň, tým nižšia pôrodnosť.
Trochu otázne je odporúčanie, aby sme sa poučili z Francúzska, pretože hoci Francúzi majú na európske pomery slušnú plodnosť (1,84 dieťaťa na ženu), stále je to hlboko pod plodnosťou, ktorá je potrebná na to, aby počet obyvateľov neklesal (2.1 dieťaťa na ženu).
Ak sa chceme skutočne zamyslieť nad tým, ako by sa dala pôrodnosť zvýšiť, máme tu však jeden prípad, keď zákon, že rastúci blahobyt sa premieta do nižšej pôrodnosti zrazu prestal platiť: Baby Boom počas a po druhej svetovej vojne.
Článok vo Works in Progress sa pokúša analyzovať príčiny vedúce k Baby Boomu a hovorí, že naivná predstava, že Baby Boom bol spôsobený povojnovým optimizmom a vojakmi vracajúcimi sa z frontu nemôže byť pravdivá, pretože Baby Boom sa začal už za vojny, či dokonca pred vojnou.
Článok naopak ponúka tri faktory ktoré zrejme viedli k boomu:
Antibiotiká: Antibiotiká, ktoré sa v tomto období začali používať znamenali, že pôrod sa z rizikovej záležitosti, pri ktorej matka, alebo dieťa často zomreli stal pomerne bezpečnou procedúrou.
Domáce spotrebiče: Že by príchod topinkáčov mohol nejako výrazne zvýšiť pôrodnosť znie zvláštne, ale to zabúdame na ten najdôležitejší domáci spotrebič, totiž na pračku. Tí starší z nás si ešte pamätajú, aká strašná práca bolo pranie pred príchodom pračky, či už to bolo pranie na potoku na dedine, alebo vo vani v meste. Ak pranie pre viacdetnú rodinu vyťažilo matku na jeden deň v týždni je to ekvivalent 10% rodinného príjmu. (Uvažujeme 5 pracovných dní a dvoch rodičov.) Pozor, nie 10% z daní, ako často vyzerajú pokusy o riešenie demografickej krízy, ale 10% čistého príjmu. A to hovoríme len o pračke, pričom práve toto bolo obdobie nástupu mnohých iných elektrospotrebičov, ktoré znížili náklady na domáce práce.
Výstavba bytov: Napokon, povojnové obdobie bolo obdobím rýchlej a hromadnej výstavby bytov. Cena bývania sa tak znížili a vlastný byt si mohlo dovoliť oveľa viac mladých rodín.
Tieto tri faktory zrejme spôsobili zvýšenie pôrodnosti, aby sme boli veľkorysí, z povedzme 2 detí na ženu na 3 deti a to na obdobie dvadsiatich rokov.
To nám dáva predstavu, aké má asi Orbán šance na úspech: Aby pôrodnosť zvýšil o jedno dieťa na ženu potreboval by trvalé opatrenia zodpovedajúce fantastickému zníženiu úmrtnosti, aké sme videli po zavedení antibiotík spolu so znížením nákladov na rodinu, aké spôsobilo zavedenie pračky a iných elektrospotrebičov, nehovoriac už o lacných bytoch.
Akú má teda nádej na úspech zostáva len hádať.
Dodatok:
Niktorí politici majú zrejme dojem, že ak nás vrátia späť do dôb temna, pôrodnosť sa zvýši. Pôrodnosť na Slovensku roku 1872 bola 5,94 dieťaťa na ženu, takže ak sa nám podarí opäť nastoliť podmienky aké boli v XIX. storočí, ženy zas budú mať priemerne šesť detí.
Bohužiaľ, zdá sa, že pôrodnosť je jednosmerná cesta.
Tu je, čo sa stalo s pôrodnosťou v Afganistane po nástupe Talibanu (cca 1996):
Bolo to práve pod vládou Talibanu, keď sa v Afganistane začala demografická kríza.
Prípadne, aby sme sa pozreli na Európu, vedú tradičné rodinné hodnoty k vyššej pôrodnosti? Na obrázku ľudia, ktorí si myslia, že dieťa v predškolskom veku trpí, ak matka pracuje vs. pôrodnosť.
Nie. Nie je tam žiaden vzťah, alebo možno dokonca slabá negatívna korelácia (tradičné rodinné hodnoty idú ruka v ruke s nižšou pôrodnosťou).
Ale možno je Taliban len o ideológii a ekonomická situácia bežného Afgánca sa jeho nástupe nijako nezmenila? Máme príklad krajiny s výrazným ekonomickým úpadkom - a čo sa tam stalo s pôrodnosťou?
A presne to sa stalo v Rusku po páde komunizmu. Ekonomický pokles bol taký výrazný, že Rusi, keď sa im sníva o 90. rokoch, sa ešte stále budia zbortení studeným potom. (Áno, aj u nás boli 90. roky zlé, ale na východ on nás to bolo nepomerne horšie.)
Za dekádu od roku 1989 to 1999 klesla pôrodnosť z 2,02 dieťaťa na ženu na 1,16 dieťaťa na ženu.
Naspäť cesta, zdá sa, nevedie.
