Kryptograf Bruce Schneier analyzuje proces voľby pápeža z bezpečnostného hľadiska:
Po prvé, systém je úplne manuálny, vďaka čomu je imúnny voči tým druhom technologických útokov, kvôli ktorým sú moderné hlasovacie systémy také riskantné.
Po druhé, malá skupina voličov – a všetci sa navzájom poznajú – znemožňuje cudzím ľuďom akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť hlasovanie. Kaplnka je pred hlasovaním vyprataná a uzamknutá. Nikto sa nebude prezliekať za kardinála, aby sa mohol vkradnúť sa do Sixtínskej kaplnky. Stručne povedané, proces overovania voličov je taký dobrý, ako sa len dá.
[...]
Kardinálovia sú počas hlasovania v „zborových šatách“, ktoré majú pod krátkou červenou pelerínou priesvitné čipkované rukávy, čo značne sťažuje použitie kúzelníckych trikov.
[...]
Hlasovacie lístky z predchádzajúcich hlasovaní sa spália, čo sťažuje ich použitie v nasledujúcich hlasovaniach. Má to však jeden háčik: „Ak sa však má okamžite uskutočniť druhé hlasovanie, hlasovacie lístky z prvého hlasovania sa spália až na konci spolu s hlasovacími lístkami z druhého hlasovania. Predpokladám, že pravidlo existuje, aby pre dve voľby bol len jeden oblak dymu, ale bezpečnejšie by bolo vždy spáliť celú sadu hlasovacích lístkov pred ďalším kolom hlasovania.
[...]
Je tu toľko kontrol a opakovaných kontrol, že overovateľ jednoducho nemôže nesprávne zaznamenať hlasy. A keďže tí sú vybraní náhodne pri každom hlasovaní, pravdepodobnosť, že bude vybraná nejaká kabala, je extrémne nízka. Zaujímavejšie by bolo pokúsiť sa zaútočiť na systém výberu overovateľov, ktorý nie je v dokumente dobre definovaný. Ovplyvnenie výberu overovateľov a revízorov je zrejme nevyhnutný prvý krok ku ovplyvneniu volieb.
[...]
Asi najväčším rizikom je tu poľavenie pozornosti. To, čo sa môže počas prvého hlasovania zdať krásne z hľadiska tradície a rituálu, to sa môže po dvadsiatom hlasovaní ľahko stať ťažkopádnym a otravným a bude existovať pokušenie robiť skratky, aby sa ušetril čas. Ak to kardináli urobia, volebný proces bude menej bezpečný.
[...]
Ďalším veľkým bezpečnostným rizikom v tomto procese je odpočúvanie z vonkajšieho sveta. Voľby majú byť úplne uzavretým procesom, v ktorom sa von nekomunikuje nič okrem mena víťaza. V dnešnom high-tech svete je to veľmi ťažké. V pravidlách sa výslovne uvádza, že kaplnku majú kontrolovať „dôveryhodné osoby s preukázanou technickou spôsobilosťou“, či neobsahuje záznamové, či prenosové zariadenia. V roku 2005 to bolo oveľa jednoduchšie ako v roku 2013. [A to už nehovoríme o roku 2025.]
[...]
Aké si z toho môžme zobrať poučenie? [...] Keď sa volebný proces vyvíja niekoľko tisíc rokov, bude nakoniec prekvapivo dobrý.
Zdroj: https://www.schneier.com/essays/archives/2013/02/how_secure_is_the_pa.html
