Ľudí motivuje buď spoločenský status, alebo zábava. A keďže občianska spoločnosť z človeka žiadnu celebritu neurobí, festival Pucung (Košice, 21.-22. apríl) vsádza na zábavu. Protikorupčné a občiansko-spoločenské témy sa tu striedajú s koncertami a stand-upom, čím vzniká akcia, kam má človek chuť ísť už len preto, aby si zažúroval si so zaujímavými ľuďmi.
Je ťažké vypichnúť z mnohých akcií len pár, ale tu sú moje odporúčania:
Sobota, 15:40, Sála D: Kajúcnici
Neviem, čo presne majú účinkujúci za lubom, ale ak môžem hádať podľa vlastných rozhovorov so Zuzou Očenášovou, pôjde o psychológiu korupcie, o to, akým spôsobom si korupčníci zdôvodňujú svoje konanie, ako reagujú na svoje odsúdenie a ako sa s ním dodatočne psychologicky vyrovnávajú.
Na rozdiel od iných diskusií sa tu s veľkou pravdepodobnosťou stretnete s korupčníkmi nie ako so schematickými komiksovými padúchmi, ale ako so živými a cítiacimi ľuďmi poháňanými silami nie nepodobnými tým, ktoré poháňajú aj vás. Pochopenie plodí súcit a nesentimentálny súcit je nevyhnutnou zložkou akéhokoľvek fungujúceho riešenia.
Ak si navyše, tak ako ja, myslíte, že korupcia nás môže naučiť veľa o podstate spoločnosti ako celku - rovnako, ako nás rakovina učí o podstate mnohobunkového organizmu a ak máte podozrenie, že sily, ktoré poháňajú korupciu sú blízkymi príbuznými tých síl, ktoré držia celú spoločnosť pokope, tak vám táto diskusia môže poskytnúť poučenia hlbšie, než by sa dalo na prvý pohľad mohlo zdať.
Sobota 14:30, Sála D: Online diskusia s Audrey Tang
Bojím sa, že rozhovor s Audrey Tang zavedie poslucháčov do obastí, ktoré im budú cudzie, možno až nepochopiteľné. Bude to, ako keď sa človek vydá na ďalekú cestu, dostane sa až na údajný koniec sveta a tam si vypočuje miestnych rozprávať o nejakej ešte vzdialenejšej a aj pre nich legendárnej krajine. Úspech celej akcie bude ťažko spočívať na schopnostiach moderátora a tlmočníka, takže im treba držať palce.
Cudzota bude prameniť jednak z toho, že Audrey je ministerkou na Taiwane, čo je krajina, ktorá je síce nominálne demokratická, ale k demokracii sa dostala vlastnou cestou, cestou nezávislou od Európy a Ameriky, inou než dokonca v Japonsku a Južnej Kórei, ktoré boli predsalen silne ovplyvnené americkou vojenskou prítomnosťou na svojom území.
Taiwan je zvyškom starej nacionalistickej Číny a dlho nebol o nič menej despotickým štátom ako je kontinentálna, komunistická Čína. Na rozdiel od nej sa mu však v 90. rokoch podarilo vlastnými silami uniknúť spod vlády bieleho teroru a vybrať sa cestou ku slobode. Jedným z krokov na tejto ceste bolo aj študentské Hnutie Slnečníc, ktoré vynieslo Audrey do ministerského kresla. Možno na Pucungu porozpráva aj niečo o tom, ako roku 2014 (aká zvláštna podobnosť s ukrajinským majdanom!) študenti, na protest proti bez diskusie pretlačenej obchodnej zmluve s Čínou okupovali taiwanský parlament, pri ktorej príležitosti bola niečo ako hlava technickej správy okupácie.
Je síce ministerkou bez agendy, keby sme však mali pomenovať, čím sa zaoberá, ide takpovediac o technológiu demokracie. (Chcete vedieť viac o alternatívnych metódach elektronickej participácie? Nie je vám úplne jasné, na čo je dobré kvadratické hlasovanie? Ak sa budú po rozhovore klásť otázky, budete mať možnosť spýtať sa osobne.) Toto bude, myslím, druhý prameň cudzoty, pretože na rozdiel od nášho - pomerne strnulého - poňatia demokracie, ktoré bolo sformované udalosťami v XIX. a XX. na európskom kontinente, Audrein étos je étosom ranného, divokého Internetu, étosom hnutia open source, étosom cypherpunku, je ďalším výhonkom tých hnutí, ktoré nám priniesli otvorený Internet (spravovaný takou anarchistickou organizáciou ako je IETF), modernú, komunitne spravovanú softvérovú infraštruktúru, kryptomeny nebezpečne lavírujúce niekde medzi naivným idealizmom a organizovaným zločinom, hnutí, ktoré inšpirovali Wikileaks, alebo modernú open source rozviedku ako je Bellingcat.
Ak máte chuť na cestu niekam veľmi, veľmi ďaleko, do krajiny, ktorá je ešte exotickejšia ako by človek čakal, toto je diskusia, na ktorej sa oplatí zúčastniť.
