Spomínate si na časy, keď sme mali pekné a fungujúce nemocnice? Pekne upravené záhrady a okolie. Pacient mal pod jednou strechou takmer všetko. Obvodných lekárov, odborných lekárov a fungujúce oddelenia. V nemocniciach sa pacient stretával s ochotným a ústretovým personálom. Usmiata zdravotná sestra to bola samozrejmosť. Veď, veľa krát postačí ten úsmev a vľúdne slovo.
Dnes čo vidíme? Ošarpané nemocnice, chátrajúce záhrady a neupravené okolie. Rozbité ale hlavne že spoplatnené parkoviská. Zastarané zariadenia oddelení, dosluhujúce lekárske prístroje. Zrušené oddelenia a že pacient musí za odborným vyšetrením cestovať do druhého mesta je už normálne.
Personál ten už hádam funguje len zo zotrvačnosti a usmiata zdravotná sestra, tak to je už zriedkavosť. Ani sa im nečudujem, je ich čím ďalej na oddelení menej a roboty pribúda. Neustále znižovanie platov a strach o miesto. Všetok hnev pacientov padá len na zdravotnícky personál. Zdravotnícky pracovníci sa aj v týchto nelichotivých podmienkach snažia s plných síl vykonávať svoju prácu ako najlepšie vedia. Oni za to nemôžu. Ten, kto zato môže, tomu je to úplne jedno v akých podmienkach zdravotníci pracujú a totálne jedno ako sa tam pacient cíti. Zdravotníci si zaslúžia rešpekt a nie len urážky.
Viem, že vrátiť čas sa nedá. Ani že sa to zmení zo dňa na deň. Je na nás všetkých aby sme sa o zmenu pričinili. Obviňovať a urážať jeden druhého nepomôže. Ak sa spojíme a budeme držať spolu isto to povedie k zmenám s dobrým koncom.
