Slovensko je rozdelené na tábory. Každý obhajuje len svoju pravdu. A potom to tak aj vyzerá že sa predloží dobrý návrh zákona, ale ho ignorujú lebo nebol návrh zo správnej politickej strany. Takto to fungovať nemôže. Žiaľ, príčina je aj niekde inde ako len na politickej scéne.
Politická scéna je len zrkadlom našej spoločnosti.
Prvá a hlavná zmena musí začať u nás samých. Začnime sa voči sebe správať ohľaduplne a ľudsky. Sme ľudia, ale sa tak nesprávame. Ignorovanie jeden druhého, urážky a osočovanie nám ide najlepšie. Na cestách sa správame ako by sme tam boli sami. Trúbenie a vytláčanie je bežné. Že prechádza húkajúca sanitka? S veľa vodičmi to ani nepohne. Veď nejde o mňa. Čo ak v tej chvíli prevážajú niekoho tvojho blízkeho? Že sused nepozná suseda je už úplne bežné. Staráme sa len sami o seba a problémy druhých nás nezaujímajú. Ak sa aj nájde človek ktorému nie je všetko jedno a chce pre spoločnosť spraviť niečo dobré, tak miesto vďaky alebo rady, že sa to dá aj ináč a lepšie tak ho urážame, vyťahujú sa špinavosti a podlosti. Kto s nás je bez viny? Každý sme niečo spravili načo nie sme trikrát hrdý. Človek sa môže zmeniť, tak nesúďme za chyby z minulosti. Z minulosti sa treba poučiť, aby sa nezopakovali tie isté chyby. Vážme si jeden druhého. Treba si navzájom pomáhať, stretávať sa a hlavne sa medzi sebou rozprávať a rešpektovať sa.
Veď rozvadený národ je zlatá baňa pre našich niektorých poctivých politikov. Tak to si oni môžu beztresne šafáriť s našim spoločným majetkom. Všetko je iba na nás. Či budeme rozvadený alebo sa budeme rešpektovať.
