Zamyslenie sa nad stavom Slovenského zdravotníctva.

Písmo: A- | A+

To, že sa slovenské zdravotníctvo v poslednom období borí v obrovských dlhoch  je známe. Dlh sa vyšplhal na takmer 320 mil. eur a neustále rastie.

No zjavne to však nikomu neprekáža. Politickí nominanti majú svoje lukratívne kreslá a k nim prislúchajúci lukratívny plat. Je však očividné, že pred problémami v zdravotníctve zatvárajú oči. Veď načo sa trápiť kvôli nejakému dlhu. Nemocnice sú predsa potrebné, teda štát sa o ne postará a oddlží ich. A zrazu, je po probléme. Výsledkom však je, že osoba sediaca v lukratívnom kresle sa bude biť do pŕs, a všetkých naokolo presviedčať o tom, že aký je on schopný riaditeľ.

Čo ale, ak to štát nezatiahne? Veď oddlžovanie nemocníc nerieši ich skutočný a zásadný problém. Na to sú potrebné systémové zmeny. Náš riaditeľ si z toho však ťažkú hlavu robiť nebude, vedomý si faktu, že jeho „schopnosti“ a skúsenosti budú využité tam, kde to ešte takto funguje.

 Ďalším veľkým, tvrdým orieškom sú zdravotné poisťovne verzus zmluvy s lekármi. Uzatvárajú sa snáď tieto zmluvy podľa nejakého zvláštneho kľúča, alebo len podľa sympatií? Že by podmienkou uzavretia zmluvy bolo nepreháňať to s liečbou pacienta, ale hlavne plniť pokyny poisťovne? Ak je lekár, či riaditeľ zdravotníckeho zariadenia v tej správnej politickej strane, má šťastie. Ale čo ostatní? Majú smolu! Ak chcú „fungovať“ a pritom sa postarať o svoju rodinu a z niečoho žiť, musia od pacienta pýtať hotovosť. No a čo na to pacient? Je samozrejmé, že si vyberie lekára alebo zdravotnícke zariadenie, kde netreba platiť. A tak niekomu ostanú len oči pre plač.

 Pani ministerka zdravotníctva, tá je „odborník“ na slovo vzatý. Veď podľa nej, je všetko v poriadku, reformy predsa napredujú podľa plánu. Napredujú však podľa plánu, ktorý pozná len ona. Žeby plánom bolo zadlžiť zdravotnícke zariadenia a odpredať za zlomkovú cenu finančným žralokom, ktorý to „úprimne“ myslia so zdravotníctvom? Je to predsa jednoduché, veď keď nefunguje nemocnica spravíme z nej domov dôchodcov. Tam sú eurá isté. Veď pacient si zvykne! Možno mu raz postačí aj Atlas liečivých rastlín. A zlomenina? Aj tá sa časom zrastie. 

 Situácia je nelichotivá, ale vždy je nádej, že sa naši zákonodarcovia zobudia, a prídu s optimálnym riešením v prospech záchrany zdravotníctva a hlavne pacientov. Riešenia sú, len si ich treba vypočuť a hlavne nemyslieť na vlastný osoh, ale na blaho nás všetkých.

Skryť Zatvoriť reklamu