Fabrika bude oficiálne produkovať ešte rok, zavretá bude potom. Výroba existujúca v tejto fabrike bude presunutá (transferovaná) čiastočne do Belgickej fabriky (čo je nová akvizícia spoločnosti) a čiastočne do Oregonu /USA (čo je predposledná akvizícia firmy). Určite stojí za pozornosť, že výroba sa v oboch prípadoch sťahuje zo Slovenska na západ do „vyspelejších" ekonomík, takže pravdepodobne cena pracovnej sily nie je rozhodujúcim kritériom. Podotýkam, že spoločnosť disponuje veľkými fabrikami aj v juhovýchodnej Ázii (Čína, Malajzia), kde sa pomer produktivity práce k cene pracovnej sily považuje za najvýhodnejší v celosvetovom meradle. Dôvodom ohláseného zatvárania výroby v Piešťanoch (oddelenie služieb zákazníkom zostáva) je stratovosť tejto výroby, ktorá sa stala výraznou približne pred rokom.
Začiatok konca
Približne pred tým rokom, sa tiež rozhodovalo (na úrovni centrály spoločnosti) o umiestnení niektorých progresívnejších technológii z materskej fabriky spoločnosti do niektorej z pobočiek. Pôvodné rozhodnutie o umiestnení týchto projektov, znelo Piešťany. Ale po personálnej výmene na rozhodujúcom manažérskom poste z hľadiska rozvojových projektov spoločnosti sa rozhodnutie zmenilo. Ku zmene rozhodnutia a v čí prospech sa urobilo prispelo to, že do vedenia Rožnovskej pobočky (Rožnov pod Radhošťem) bol v predošlom období „dezignovaný" pán M.M. Američan
AUTOCENZÚRA
Dodatočnou finančnou motiváciou (myslím oficiálnu podporu nie úplatok) pre rozhodnutie v prospech Rožnova bola výrazná podpora tohto projektu zo strany českého štátneho fondu pre rozvoj (neviem presne jeho názov). Formálne zmena rozhodnutia bola zamestnancom komunikovaná tak, že
AUTOCENZÚRA
boli zmrazené už začínajúce prípravy na transfer do Piešťan. Niekoľko mesiacov sme potom očakávali konečný verdikt. Mne, a myslím že som nebol sám, bolo od začiatku jasné „která bije". Takže nakoniec v lete 2007 nám bolo oznámené čo sme tušili, že projekty „získava" Rožnov.
AUTOCENZÚRA
Nechali sme to na osud
Dnes už vieme, že presmerovanie projektov z Piešťan do Rožnova pred rokom bol začiatok konca investície ON-Semi do výroby polovodičov v Piešťanoch. Ak by som mal vo všeobecnosti pomenovať príčinu tohto konca, z hľadiska našich zamestnancov, použil by som spojenie „napospas osudu" na ktorý sme to trochu rezignovane nechali (myslím hlavne našich zamestnancov). V poslednej dobe bola citeľná nedostatočná vôľa, snaha a zrejme aj obmedzená schopnosť našich zamestnancov tomuto osudu čeliť. „Osudom" tejto pobočky boli preto v poslednej dobe rozhodnutia centrály spoločnosti v Arizone/USA. Ešte približne do roku 2005/6 boli tieto rozhodnutia ovplyvňované akým-takým lobingom Piešťan vo svoj prospech, zosobneným hlavne vo vtedajšom riaditeľovi Piešťanskej pobočky W.G. (Američan z centrály spoločnosti) spolu s S.C.L. ktorý v Piešťanoch riadil výrobu a mal tiež rešpektované slovo v centrále. Po odchode týchto „bardov" zdravého sebavedomia a asertívneho prístupu Piešťan zastávali ich pozície už menej rešpektovaní resp. menej schopní ľudia, v niektorých prípadoch s menej osobným vzťahom k lokalite Piešťan a jej zamestnancom.
Národné v nadnárodnom
Nechcem aby to vyznelo nejako politicky zamerane, ale spomínaná štátna podpora nových projektov z českej strany zohrala úlohu „konkurenčnej" výhody v rozhodujúcej chvíli a bola prejavom rozumnej aktivity Česka v záujme udržania a rozvoja Hi-Tec na svojom území (toto môžem povedať len ako generál ktorým je po boji každý). Ak som predošlú vetu myslel ako výčitku voči štátnej podpore na Slovensku tak musím priznať, že vlastne neviem či je „na vine" štát, ktorý prípadné volanie o podporu ignoroval alebo Piešťanská pobočka ktorá neprejavila svoj záujem o podporu. Myslím, že aj na Slovensku je v takomto prípade tendencia posúvať zodpovednosť na štát (neprehľadný systém podpory, korupcia, byrokracia, neschopnosť úradníkov...). Ale v tomto prípade by som zodpovednosti nezbavoval ani nás zamestnancov fabriky, ktorí sme tiež viac-menej len priemerní Slováci ani nie oveľa viac motivovaní, bojovať o profesionálne prežitie ako bežný štátny úradník. Piešťanom pritom nepomohla ani ich konkurenčná výhoda oproti Rožnovu, ktorým je toľko zvelebovaná diaľničná infraštruktúra a dostupnosť letísk. Nepomohli nám ani časy našej (zašlej) slávy a nesporného technologického náskoku pred Rožnovom, keď u nás bola rozbehnutá výroba na väčších 6-palcových doskách (oproti 4-palcom v Rožnove) technológie rádovo o 10-ročie modernejšej ako tá ktorá sa produkovala v Rožnove. V Rožnove sa však dlhodobo a stabilne produkovali neporovnateľne väčšie množstvá dosiek, pretože dopyt po ich produkcii to umožňoval. Takto si v Rožnove ustrážili (hokejovou terminológiou) svoju ziskovosť a nezastupiteľnosť v rámci spoločnosti. Zatiaľ čo technológie, hoci oveľa modernejšie, ktoré sa v centrále rozhodli transferovať do Piešťan sa ukázalo, že nemajú taký odbyt ako sa predpokladalo, čo zohralo v osude Piešťan úlohu nešťastnej náhody. Rozhodujúcou konkurenčnou výhodou Rožnova oproti Piešťanom bola podľa mňa väčšia koncentrácia šikovnejších (odborne), podnikavejších a tvorivejších ľudí, ktorí sú okrem plnenia pracovných povinností schopní myslieť na vlastnú perspektívu, vedia si dopriať luxus osobného odborného rastu, vyhľadávajú možnosti tvorivej činnosti a sú majstrami nevtieravej komunikácie (lobingu) pretože im to umožňuje ich prirodzené sebavedomie a zdieľnosť a tiež majú v sebe dostatok „zdravej konformity" aby vedeli že ich tvorivé prejavy majú určité hranice a nemôžu sa chovať ako neprispôsobiví samorosti. Netvrdím že u nás takí ľudia neboli, len ich koncentrácia v pracovnom kolektíme bola menšia. Poviete, že to je dané historicky a kultúrnou tradíciou Čiech, ale aké z toho potom plynie ponaučenie pre nás? Napríklad ako v banánových rybičkách „lepšia kultúrna tradícia ako betónová diaľnica". Autor tohoto ponaučenia je trochu zaťažený na kultúru a ekológiu, takže si pokojne vymyslite vlastné ponaučenie. Niekto iný môže betónovú diaľnicu považovať za súčasť kultúrnej tradície a dedičstva. Prosím, môžem iba zdvorilo nesúhlasiť.
Vôbec netuším akú rolu v odchode ON-Semi zo Slovenska mohol zohrať údajný koniec daňových prázdnin pre podnikanie spoločnosti na Slovensku, ale môj odhad je že nanajvýš ako posledná kvapka do pohára (toto sa môže zdať podstatné len pre nezúčastneného pozorovateľa).
Ďalšia poznámka týkajúca sa vplyvu politiky (ak nie štátnej tak aspoň tzv. národohospodárskej ktorej nositeľom je aj súkromný sektor) ktorá mala „dedičný" vplyv na osud Piešťanskej pobočky, nasleduje. Ide o to, že do Rožnova v ČR, ON-Semi vstupovalo len ako približne polovičný vlastník (neviem či 49,50,51 alebo iný podobný podiel). Takisto neviem či zvyšný podiel Rožnova je v rukách štátu alebo súkromných. To bolo umožnené tým, že Rožnov kontinuálne existoval a asi aj vyrábal od čias Tesly, kdežto Piešťanská Tesla v roku 1993 približne na 5 rokov de-facto skrachovala a zostal po nej len akýsi likvidačný tím ktorý mal za úlohu len umorenie existujúcich aktív a podlžností. Myslím si, že táto Rožnovská situácia okrem toho že adekvátna časť zo zisku Rožnova „zostáva doma", znamená aj určitú nezávislosť na rozhodnutí investora a tiež predstavuje zadné dvierka v prípade, že investor sa rozhodne odísť. Nepochybne z hľadiska národného hospodárstva predstavuje takáto nemonopolná účasť zahraničného investora isté rozloženie rizika. Väčšia samostatnosť Rožnova sa prejavila napríklad v tom, že tamojšia pobočka paralelne s výrobou portfólia ON-Semi pracuje aj na vývoji vlastnej technológie na zdieľaných výrobných zariadeniach. Predpokladám, že táto technológia by aj po prípadnom odchode ON-Semi z Rožnova zostala vlastníctvom Rožnovskej fabriky. Na nič také sme sa v Piešťanoch nezmohli. {pozn. pre prípadného editora: začiatok tohto odstavca je založený len na informáciách ktoré sa mi doniesli do uší, neviem ako sa situácia podielnictva vyvinula dnes; bolo by si to celé dobre overiť; napriek tomu moje poznámky o väčšej samostatnosti a zadných dvierkach Rožnova platia; tiež platí veta o kontinuálnej existencii Rožnova a 5-ročnom krachu Piešťan}
Na tomto mieste by som rád zrelativizoval obľúbené klišé, že súkromný sektor je oveľa lepší hospodár ako štát. To je úplná pravda, ale nie je úplná. Pre hospodárenie nadnárodnej spoločnosti ako ON-Semi sa môže ukázať výhodnejšie jednoducho zavrieť pobočku na Slovensku a ponechať si pobočky v Česku, Belgicku, USA, Malajzii... v snahe „zvýšiť svoju konkurencieschopnosť" alebo aspoň vykázať nejakú snahu pred akcionármi. To síce je prejavom zmyslu pre hospodárnosť manažmentu v centrále spoločnosti ale Slovensku to ťažko vysvetlíte lebo sa v tej chvíli musí „ísť pásť" alebo hľadať nejakú inú formu obživy a vybitia svojho tvorivého potenciálu (nie celé Slovensko, len pôvodní zamestnanci pobočky). Napriek tomu si myslím, že prítomnosť takéhoto investora na lokálnom (Slovenskom) pracovnom trhu bola a je nesmierne dôležitá, keďže prináša nenahraditeľné know how, ktoré by nám inak z neba nespadlo a dokáže zamestnať mnoho vzdelaných ľudí. Takisto prináša istú, v tomto prípade povedzme anglo-saskú pracovnú morálku a zmysel pre profesionalitu, ktorá v „genetickej výbave" bežného Slováka nie je až tak pevne zakódovaná.
Znalostná ekonomika
Myslím, že práve tento druh výroby je to čo sa myslí keď sa hovorí o „znalostnej ekonomike". Inak si túto strašnú frázu neviem vysvetliť. Znalosti vyžaduje, každá činnosť, obzvlášť taká pri ktorej sa niečo vyrába, či už ovčí syr, koncertné husle alebo polovodičové súčiastky (pripúšťam že je to trochu konzervatívny pohľad). Uvedené tri produkty by som si ja netrúfol zoradiť z hľadiska toho nakoľko je ich výroba náročná na znalosti. Mimochodom samotná výroba polovodičových súčiastok je obyčajná rutina, pri ktorej surovina prechádza jednotlivými výrobnými procesmi kde sa tiež len mačkajú gombíky, opisujú čísla, robia kontrolné merania... čo žiadne mimoriadne znalosti nevyžaduje. Až riešenie prípadných problémov (zle fungujúce zariadenie alebo zlé parametre výrobku) prípadne návrh a realizácia tzv. čistých priestorov ktoré táto výroba vyžaduje, kladú nejaké nároky na znalosti a tvorivosť tímu inžinierov, ktorých sa tam naozaj uživí dosť. Inžinier v polovodičovej výrobe tejto úrovne musí rozumieť (podľa svojej profesnej špecializácie) fyzike polovodičov, elektronike (ako servisák zariadení, návrhár obvodov, prípadne kontrolór výstupných parametrov obvodov), inštaláciám všetkého druhu (od základných médií, špeciálnych plynov, filtrácie vzduchu a vody, až po vákuovú techniku, počítače), plazmatickým procesom, difúznym procesom, chemickému leptaniu, fotolitografickým procesom, iónovej implantácii, naprašovaniu kovových vrstiev, analýze defektov.... Každý inžinier je špecializovaný na jednu z týchto oblastí, ktorá je vlastne samostatným remeslom. Zvládnutie remesla tu predpokladá absolvovanie vysokoškolského štúdia príslušného smeru ale kľúčom sú schopnosti analyzovať problém, dlhoročné skúsenosti a dobrá pamäť. Na uvedených inžinierskych postoch sa u nás spravidla uplatňujú absolventi fakúlt elektrotechniky-informatiky, chemickotechnologickej, materiálovej, matematicko-fyzikálnej, prírodovedeckej. Navyše sa vyžaduje využitie nástrojov na kontrolu procesu, akým je štatistické spracovanie dát. Toto je medzi inžiniermi spravidla chápané ako trpené zlo. Ale z vlastných skúseností viem, že správne narábanie zo štatistikou (nemyslím jej falšovanie) je základom poctivej avšak nie prehnanej kontroly procesov. Štatistické spracovanie dát patrí medzi úvodné kurzy vysokoškolského štúdia na technicky a prírodovedne zameraných fakultách. Musím samozrejme vzdať hold aj práci operátorov a servisákov, ktorí zabezpečujú samotnú výrobu. Tvorivý (nie na úkor pracovného výkonu) a pozorný operátor je ten na ktorom stojí a padá celá výroba, pretože je schopný včas zaregistrovať problém, podniknúť okamžité kroky na minimalizáciu škôd kým príslušný inžinier napríklad sladko spí a prispievať nápadmi na zefektívnenie výrobných procesov.
Uvedeným som chcel nie len ohúriť ale hlavne ilustrovať, že na tvorivú prácu v oblasti modernej polovodičovej technológie je potrebná vzdelaná, šikovná a skúsená pracovná sila. Takáto pracovná sila to sú vzdelaní, šikovní a po čase aj skúsení ľudia, ktorí sú na celej tejto „znalostnej ekonomike" zďaleka najväčšou hodnotou. Po odchode ON-Semi zo Slovenska zaniká významné odbytisko absolventov spomínaných fakúlt so záujmom o praktickú elektrotechniku a praktické uplatnenie fyziky polovodičov. Tiež zaniká kontakt výuky (mikro)elektroniky na Slovensku „so zemou", ktorý sa prejavoval spoluprácou našich inžinierov s nenahraditeľnými skúsenosťami s realitou výroby s inžiniermi pôsobiacimi na fakulte elektrotechniky a informatiky.
Hľadám zamestnanie
Nechcem tu z toho robiť inzerciu ale v Piešťanoch sa v priebehu nasledujúcich 12-18 mesiacov uvoľní asi 400 ľudí, ktorí si budú hľadať nové zamestnanie. Časť z nich sú inžinieri a časť sú operátori. Dúfam, že nájdu aj inú možnosť ako zamestnanie v automobilovom priemysle, montážnej elektronike, programovaní databáz, dievčatá v modelingu alebo odchod za prácou za hranice. Aj keď väčšinou skončíme takto.
Štefan Lastovička
inžinier, zamestnanec ON-Semiconductor Slovakia, Piešťany
Jún 2008
