Počítačový pravek

Sedím doma za notebookom a píšem tento článok. S počítačmi robím už dlhšiu dobu. Nezachytil som úplný začiatok tejto technológie, ale nebol som od neho ďaleko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)
Obrázok blogu

Zažil som dobu, keď dvojstranový článok v Amatérskom rádiu pojednával o tom, ako ušetriť 8 bajtov v 120 bajtovom programe. Môj prvý počítač v živote som videl, keď som chodil na základnú školu. Boli sme na exkurzii v istom podniku. Počítač mal vyhradenú osobitnú klimatizovanú miestnosť. Technici chodili okolo neho v bielych plášťoch a náš sprievodca sa rozplýval nad jeho možnosťami. Dnes by jeho kapacitu prekonal hravo hociktorý mobilný telefón.

Prvý kontakt s počítačom som absolvoval na strednej škole. Bavila ma vtedy matematika a okrem iného sme mali predmet výpočtová technika. Len tak teoreticky bez počítačov sme plnili zošit formátu A4, kvantom informácií. Nikto im moc nerozumel, vrátane našej učiteľky. Našťastie som dostal možnosť navštevovať krúžok výpočtovej techniky. A tu som sa prvýkrát dotkol počítača, PMD 85- II. Výdobytok socialistickej techniky. Táto klávesnica pripojená na televízor dokázala hotové divy. Len ju bolo potrebné najprv naprogramovať. A tak som sa začal učiť môj prvý programovací jazyk, BASIC. Ono to skôr začalo prepisovaním programov vytlačených v časopisoch ako Atóm, Amatérske rádio, prípadne Elektronika. Sprvu som im rozumel len minimálne, no neskôr som začal chápať súvislosti. A sledoval som nové trendy. Okrem PMD 85 som zažil aj Didaktik Alfa, prípadne IQ 151 s guľatými zvončekmi namiesto kláves. Neskôr dokonca aj slovenský Didaktik Gama, čo bol vlastne Sinclair vyrábaný v Skalici. Na ten sme si ale nemohli siahnuť, lebo ten patril vedúcemu krúžku. Naťukané programy sme nahrávali na kazety. Častokrát sa stalo, že sa nám ich nepodarilo naspäť natiahnuť a bolo ich potrebné naťukať nanovo. Prvé hry boli černobiele v štýle dnešného Arkanoidu, ale i napriek tomu sme nad nimi strávili dlhé hodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmaturoval som a bol som prijatý na vysokú školu. Mal som našetrené nejaké peniaze a ja som si chcel za ne kúpiť motorku, Simsona. To však nebolo také jednoduché. Tá sa dala zohnať iba po známosti. A ja som ju nemal. Až raz som sa dozvedel, že v Mototechne v Bratislave majú dostať Simson-ov. A tak som rozbil svoje prasiatko a ďalší deň ráno vyrazil do Bratislavy. Motorky samozrejme nemali a ja som zablúdil do centra, k Tuzexu. Tu som sa chodieval kochať nad výdobytkami západného sveta. Práve v ten deň dostali počítač ATARI 800 XL. Keď som ho tam prvýkrát uvidel, rozhodol som sa. Moje ťažko našetrené peniaze na motorku som vymenil za bony u babky veksláčky v kurze 1:5. A tieto som vymenil za svoj prvý počítač.

SkryťVypnúť reklamu

Keď som ho priniesol domov a vybalil ho z krásnej striebornej krabice naši vôbec nechápali, čo som to vlastne kúpil. Naštudoval som si manuál a skúsil ho zapojiť k TV. Tu nastal trocha problém, lebo počítač po pripojení mal alebo obraz alebo zvuk. Televízory boli vtedy štandardne vybavené len SECAM normou a tento počítač vyžadoval PAL. Nakonies som to vyriešil tak, že zvuk som mal vyriešený vďaka pripojeniu na kotúčový magnetofón, ktorý bol zapnutý v móde na nahrávanie so stlačenou pauzou. Takto som fungoval nejaký čas. Až kým som nespálil motor na magnetofóne, lebo ten mal pauzu riešenú len ako fyzické pribrzdenie pohonu. Ďalší kupovaný televízor mal už našťastie PAL normu a na ňom už počítač fungoval bez problémov.

SkryťVypnúť reklamu

Moje nadšenie však čoskoro poľavilo, keď som zistil že počítač sa po zohriatí samovoľne resetoval a ja som pravidelne prišiel o uložené dáta. Takisto nahrávanie na bežný kazetový magnetofón nebolo možné, nakoľko ATARI vyžadovalo pripojenie ich vlastného magnetofónu. A tak som počítač zbalil do krabice a išiel som ho reklamovať. Navyše som od našich vydrankal nejaké peniaze na magnetofón. Počítač sa mi našťastie podarilo vymeniť a takisto som si kúpil aj originálny magnetofón. Táto zostava už fungovala bezchybne a ja som sa mohol začať venovať svojmu novému koníčku. Najprv som prehľadal všetky časopisy a z nich preťukával programy v BASIC-u. Nebolo to také jednoduché, nakoľko tieto boli písané zväčša pre PMD-85 a ja som ich musel modifikovať do ATARI BASIC-u aby ich bolo možné používať v mojom počítači. Zhruba po mesiaci som sa dostal ku kazete plnej hier pre tento počítač. Mne sa však podarilo natiahnuť do počítača len jednu z nich napísanú v BASIC-u. Bol to nejaký jednoduchý Arkanoid. Ale i tak táto hra zožala obrovský úspech u nás doma. Počítač išiel 3 dni a 2 noci a pri joysticku sa vystriedala celá rodina.

SkryťVypnúť reklamu

Sprvu som nechápal, ako je to možné, že sa mi podarilo nahrať iba jediný program z kazety. Až neskôr som sa dozvedel, že ostatné programy boli v strojovom kóde a ten sa nahrával do počítača iným spôsobom ako BASIC. Až keď som sa naučil tajnú kombináciu kláves pre nahrávanie takýchto programov, pochopil som, aké delo som si to vlastne kúpil. Hry v strojovom kóde oplývali peknou grafikou, farbami a výbornými zvukmi. S tými jednoduchými hrami v BASIC-u sa to nedalo porovnať. A ja som začal tráviť dlhý čas za počítačom hraním týchto geniálnych hier.

Prázdniny sa skončili a ja som začal študovať na vysokej škole. Tu som spoznal nových spolužiakov. Času na počítač som mal menej, ale mal som zase viacej možností na zháňanie informácií ohľadom počítačov. Kamaráti mi poradili, aby som sa prihlásil do ATARI klubu na Bellovej ulici na Kolibe. Tento klub fungoval v rámci Zväzarmu a za symbolický poplatok som mal možnosť prihlásiť sa. Tu som sa dozvedel všetko, čo som vtedy tak potreboval vedieť o svojom počítači. Okrem nášho klubového spravodaja, sa tu dala kúpiť i literatúra vydávaná inými klubmi v Československu. Neskôr sme založili akúsi knižnicu kaziet plných programov, ktoré sme si požičiavali. Ale hlavne tu boli všetko ľudia ktorí toho o ATARI vedeli veľa a vedeli poradiť. Tu som sa tiež dozvedel aj o systéme TURBO 2000, ktorý umožňoval na kazetu nahrať väčšie množstvo programov. Toto však vyžadovalo úpravu magnetofónu a takisto zavedenie jednoduchého programu pred samotným nahrávaním. Keď ma prešiel prvý ošiaľ z hrania hier, začal som sa venovať programovaniu. Nakoľko som mal dostatok informácií a literatúry, bolo to oveľa jednoduchšie ako v začiatkoch. Z ATARI BASIC-u som prešiel na lepší a rýchlejší TURBO BASIC. Sem tam som zabŕdol i do programovania v Assembler-i.

Vďaka môjmu prvému počítaču som sa neskôr na vysokej škole začal orientovať na počítače a začal sa venovať programovaniu. Programovaniu sa venujem doteraz a je to môj job. Postupne som začal pracovať na PC. ATARI som nakoniec odložil do skrine a zapojil ho len pár krát do roka. Ešte stále ho tam mám. Neviem či ešte funguje a či ešte vôbec budem vedieť s ním pracovať. Ak áno, tak ho skúsim ukázať svojim deťom. Ak aj nie, tak si ho asi nechám. Veď istý čas to bol môj veľmi dobrý kamarát. A kamarátov si treba vážiť.

A aké boli Vaše začiatky s počítačmi?

Juraj Svajdlenka

Juraj Svajdlenka

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Webmaster amatér, otec a manžel amatér, cestovateľ amatér a samozrejme blogger amatér. Zoznam autorových rubrík:  InternetTechnológiePostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu