Čo ale chcem týmto článkom povedať? Nie, pochybovať o inteligencii nebudem. To nie je jej nízka úroveň, to je len dôsledok nezáujmu a ignorácie. Veď ako inak by bolo možné vidieť venčiť psa priamo v materskej škôlke? Že je to vylúčené? Tak to ste na riadnom omyle. Nedávno sa mi naskytol priam báječný príklad ľudskej vynachádzavosti.
Bežné októbrové ráno. Môj pohľad zablúdil ponad plot blízkej škôlky a nestačila som sa čudovať. Voľne tam pobiehal pomerne veľký pes. Urobil si svoje potreby, zahral sa na trávniku a po čase, keď jeho majiteľ usúdil dostatočnú vybehanosť svojho miláčika, zamierili si to k oploteniu. Keďže sa jednalo o pomerne veľké plemeno, myslela som, že snáď ho aj preskočí. Chyba lávky. Načo by sa psík namáhal. Majiteľ ho pekne krásne zdvihol a pohodlne preložil. Zostala som v nemom úžase. Zjavne tam nebol prvýkrát. Psík po sebe zanechal peknú hromádku, ktorú nemal kto upratať a tak tam trónila aj počas týždňa, keď sa chodili na ihrisko hrávať deti navštevujúce príslušné predškolské zariadenie. Vskutku, krásna vizitka. Ďalší víkend bol podobný. Psík sa preháňal trávnikom, nerušený ostatnými psami pobiehajúcimi za plotom. Majiteľ sa s ním zahral, potom hodil pokec so známymi, ktorí došli a v pokoji odišiel vchodom preč, zanechávajúc opäť rozvoniavajúci pozdrav deťom.
Nuž čo dodať. Sme akí sme.
