Prečo do Vysokých Tatier tak skoro nezavítam

Ladvinkoví králi
Chronickým prejavom je stará tatranská choroba – parkovanie. Absolútne nerozumiem, prečo v úplne vyľudnenom Starom Smokovci v nedeľu po zimnej sezóne (19.-21.4.) vyberajú postarší pánkovia s legendárnou taštičkou okolo pásu kráľovské parkovné, ktoré by ste čakali skôr v centre Bratislavy (1,80 EUR/hod, 5,60 EUR/deň – OPRAVTE MA PROSÍM, AK SA MÝLIM). Je veľmi otázne, či to pokladnici mesta Vysoké Tatry vôbec pomôže. Pri tých pár autách môžu byť totiž náklady na vyberanie vyššie ako príjem z parkovného. Spomínam si na tragikomickú situáciu spred dvoch rokov, keď „muž s koženou brašnou“ kasíroval turistov na miniparkovisku pri štarte na vysokohorské túry niekde medzi Tatr. Lomnicou a Tatr. Kotlinou. Keďže práve tu je nástup na označenú turistickú trasu, nemali na výber. Nehovoriac o spôsobe komunikácie týchto Jánošíkov.

Králi za volantom
Všetci si pamätáme nedávny štrajk bratislavských taxikárov a jeho hlavný dôvod – nízke ceny. A veru – majú sa čo učiť od Tatrancov! Ak si chcete zobrať taxík z Tatranskej Lomnice do Veľkej Lomnice (8,5 km, bez semaforov a križovatiek, bez premávky), utrpíte riadny šok. Z piatich čísel tatranských (nie popradských) taxislužieb môžete dve vyškrtnúť – nedvíhajú. Jedno z nich je pevná linka (bohvie prečo v 21. storočí). Vytočil som tretie číslo, taxikár však zrušil hovor. Asi mal niečo lepšie na práci, keďže ani nezavolal späť. Nuž a zvyšní dvaja. Jeden ma šokoval cenou 10 eur, druhý bol „lacnejší“ – 9 eur. Miestni mi teda poradili ísť osobne pred nemenovaný nočný podnik, že tam to určite bude lepšie. Mýlili sa. Na otázku o cene som počul cifru desať a na pokus o dohodu prišla príznačná reakcia: úškľabok a odporúčanie, že nech radšej idem peši. Tak som šiel peši.

Terasoví králi
Je krásna jarná sobota okolo 15.00 h, slnko praží a v Lomnickom sedle si užívajú poslednú hodinu skvelej lyžovačky desiatky bonvivánov a ďalšie desiatky sa slnia, popíjajú a jedia na terase. Vtedy zrazu prichádza dvojica zamestnancov samoobslužnej reštaurácie. Sliedi, ktorá lavička a stôl sa uvoľnia a okamžite ich balí. To isté s lehátkami. Čo tam potom, že 1. do „záverečnej“ je viac ako hodina, 2. že v Sedle je stále veľa potenciálnych zákazníkov, 3. že tým rušia sediacich zákazníkov, 4. že tým vlastne okrádajú vlastného zamestnávateľa. Hlavne, že to na fajront (a možno aj pred ním) pohodlne stihnú. V takom momente niet väčšej zábavy ako záškodnícky zostať sedieť čo najdlhšie a objednávať a objednávať :)

Mesto duchov
Niekedy v tom nemusia mať prsty len Tatranci. Jedno z najväčších slovenských miest duchov je zrejme Veľká Lomnica. Veľkolepé plány s aquaparkom a outletovým mestečkom sú „on hold“, zato desiatky luxusných apartmánových komplexov ich „šťastní“ majitelia „stihli“ postaviť. Ako jedna bratislavská sročka investovala do komplexu s asi ôsmimi veľkými apartmánovými domami, ktoré sú prázdne ako grécka štátna pokladnica. A tak sa vám môže stať, že pred ôsmimi domami s cca 270 apartmánmi stojí presne šesť áut (dve zrejme patria personálu). Ešte komickejší bol pohľad dnu. Architekt sa „blysol“ výťahmi stojacimi výlučne na medziposchodí (!), stavbári nesamozatváracími dverami na chodbe a personál nefunkčnosťou kohútika s teplou vodou. Kompenzuje vám to asi len luxusný pohľad na tatranské končiare z balkóna a vyvierajúci termálny prameň pred oknom – zrejme zárodok budúceho aquaparku (a snáď aj lepších zajtrajškov bratislavskej sročky).

Aby som len nenadával – skvelá obsluha v Grandoch v Smokovci i Lomnici, ale tiež v staničáku v Smokovci (a výborná klobáska k tomu). A taktiež nový wellness v smokoveckom hoteli Atrium bol výborný :)

Návštevu Vysokých Tatier si však načas asi určite odpustím.