Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Aj ty cítiš priepasť a rany z diaľky lepíš náplasti z čokolád, v snahe byť šťastnejšia.
***
Každý človek sa občas ocitne v bode, kde s láme jeho charakter ... Pohár naplnený až po okraj je odrazu rozdrobený na kusy a v obraze črepov hľadáme nádej. Pritom je tak blízko, ale aj tak ďaleko zároveň. Je v nás, aby sme si pri upratovaní rozbitého skla uvedomili, hodnotu ľudí, hodnotu seba. Aby sme napriek vzniknutej škode vedeli pozdvihnúť zrak, znova hore. Aby sme nezabudli dýchať, nezabudli mať znova smäd. Mali ruky, ktoré nám podajú pohár plný vody, každý deň.
