Kam utekáme?! Kedysi dávno, keď sa ľudia na niečom dohodli, platilo to, načas presne. Dnes sa pripojíme na sociálne siete, Skype, napíšeme SMS. Utekáme z reality a strácame čaru okamihu, prítomnosti. Máme „milión“ možností, ale nemáme čas žiť. Už druhý piatok som pila pivo, on poťahoval cigaretu a pozeral mi do očí, ktoré boli plné smútku, zúfalstva..., všeličoho, čo sadne na človeka, ak smúti ..(chlapsky, hrdinsky). Neplakal, ako to robíme my , ženy. Len nahlas spomínal, vyslovoval nesplnené sny a sarkasticky sa posmieval sám zo seba. Stále niekam hnal ...on až príliš do budúcna a stratil, to, čo nechcel, stratil časť seba...
Ako povedal Faust: „Počkaj chvíľa, aká si krásna.“ Je tu pre nás, pre teba. TERAZ.