Niekto však vidí realitu svoju, niekto aj takú, naozajstnú. Kde niekedy „smiech cez slzy“ je jediným pilierom mostu, k lepšiemu začiatku. Niekto sa však snaží dostať tam, kde druhý svoje dvere zavrel...
Čo však s náporom pochybností, ktorá našu loď zmieta v našich myšlienkach a zapríčiňuje búrku v mysli...?
...
Niekedy je vraj najlepšou cestou ísť proti všetkému, nevzdať sa.
Ťažko sa však kráča púšťou, keď nevidíš stopy, ktoré by ťa viedli a vodu, dávajúca ti silu. Pohnúť sa vpred, dážď strieda slnko a odrazu vidíš v noci hviezdy, aj keď je tma...Treba však niečo dať a vraj život ti ponúkne niečo lepšie...Nevieme, kedy, ale v danú sekundu to spoznáme, keď príde nový lepší začiatok ...