Veľakrát my, ľudia túžime po lepšej budúcnosti, ale myšlienky ostali včerajšku. Je úplne jedno, či pozeráš do minulosti, minútu, či viac. Stále nám berie energiu, takú životnú, pre život nového okamihu.
Klamala by som, keby som tvrdila, že pri mojich „spleenoch“ necestujem z času na čas do minulosti. Naučila som sa však jedno. Tí, ktorí mi akýmsi spôsobom ublížili ma len posilnili , tí skutočne dobrí ostali.
Jeden známy mi raz, keď vonku poletovalo lístie povedal: „Som zlý a človek bez citu.“ Možno áno a možno nie... Je ťažké to posúdiť. Do budúcnosti nevidíme, prítomnosť nám preteká pomedzi prsty( lebo to často krát dovolíme) a v minulosti sa niektorí radi zámerne topia...