more a prílivy

Viacerí to vieme, ale bojíme sa tak konať. Bojíme sa zmeny, aj keď sú kvapkou v období sucha. Snažíme sa vzkriesiť, to, čo už dávno ľahlo popolom. Pred nejakým časom som ležala na pláži a pozorovala ľudí. Piesok, more, pomaly som cítila ako zaspávam, kým ma nezobudil veľký krik. Neďaleko mňa vyletoval mladý pár s dvoma chutnými ratolesťami. Práve to krajšie sa rozkričalo a celé svoje pľúca, kým jeho súrodenec ostal ticho stáť a sadol si k mame na deku. Celý deň stavali hrady z piesku a páčilo sa im, že piesok zanechával ich stopy. Keď som však konečne zaostrila, zistila som, čo bola príčina plaču. Vlny a príliv. Všetko mu zničili. V tom si uvedomila, aj my dospelí veľakrát staviame naše životy skrz priority a pocit istoty. Veľakrát sa však stane, že nastane akýsi balans ...Všetko je však o postoji, aký k tomu zaujmeme. Nechcime teda pochopiť to, že prečo niekto kričí a my sme ticho a naopak. Snažme sa o to, ak by teda prišla akákoľvek vlna vedeli nájsť cestu k ničomu lepšiemu a neostali stáť. [/content>