Nakoniec zistíme, že ľudia sa menia a my....Ostávajú v nás nedokončené vety s otáznikmi. Odpovede hľadáme vo víne, nie medzi štyrmi očami s konkrétnou osobou. Bojíme sa straty, samoty. Nadväzujeme priateľstva so zámienkou zblíženia.
Hľadáme ruky, ktoré nám utrú slzy, ale sami sa objať nedokážeme. Niekedy však stačí zobrať kľúč a odomknúť. Sloboda, ktorá je kľúčom pre všetky trápenia i bolesti, či radosti. Sloboda nebáť sa komunikovať o tom, čo nás trápi. Dať slobodu tým, ktorých sme (ne)vedomky zaplietali do našej pavučiny problémov, strácali ľudskosť. Lebo len ona spája ľudí.
Človeku poskytuje nový podnet na snívanie a vieru, v nové, lepšie začiatky.