Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pri horlivej xy piatkovej diskusii som sa usmievala už aj ja. Lepíme staré poháre ako lepíme rany v srdci, snívame bez vízie, dávame si cieľ, ale zabúdame nato, že podstatná je cesta k nemu, bojíme sa urobiť krok vpred, aby sme nespadli, neklesli ..My, všetci. Presviedčame samých seba o tom, že tí istí ľudia nám pomôžu stále, ale oni odídu. Sny bez vízie sú len vodou, ktorá dávno stratila bublinky a ciele bez cesty morom, ktoré je ovplyvnené vetrom myšlienok , pochybností ...
Je len na nás prijať výzvu a chcieť nájsť to, čo hľadáme. Vziať nový pohár plný vody s bublinkami a napiť sa.
