Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Nie tak dávno som pijúc kávu pozorovala okoloidúcich a ignorovala zase tu víchricu v mojej hlave. Srdcom, ktoré mi búšilo v pravidelnom rytme som analyzovala , prečo o(d)púšťame tým, ktorí nám ublížili a tých, čo sme milovali alebo ešte stále milujeme ...
Chceme druhých ochrániť a v sebe budujeme dieru, odpúšťame druhým, ale sebe nie. Žijeme v začarovanom kruhu spomienok a čudujeme sa prečo sa nám nedarí. Sypeme si soľ do rany. Nenecháme odísť tých, ktorí sú len čiarkou vo vete vyjadrujúcej náš život.
Kompas má každý z nás v sebe a to, či je pre nás niekto kotvou alebo prístavom. Odpoveď, aj keď nie 100% má každý v sebe...
