Každému je ľahšie žiť s pocitom , že niekoho máme. Až prestaneme mať smäd po tom druhom. Postrádame zmysel milovania sa, podstatu lásky. Ani si nevšimneme, že pohár je zaprášený a voda v ňom mútna. Vodu síce vylejeme, ale pohára sa vzdať nechceme. Aj láska je fenomén , ktorá hýbe svetom , ale je to ako s tou vodou, ak „ vylejeme“ spoločnú blízkosť, komunikáciu, dôveru , smiech ...stane sa len zvykom, prázdnym pohárom.
Raz mi niekto povedal, že láska prichádza pomaly, ale odchádza rýchlo . Ja som zistila, že skôr ako pohár pretečie alebo voda úplne zmizne je časom, za ktorý sa môžeme sami rozhodnúť ako ďalej. Rozhodnúť pestovať lásku a nenechať vyprchať bublinky v pohári, či dokonca ho nenaplniť slzami, ale skôr ho naplniť vodou, ktorá v nás vyvolá ešte väčší smäd.
