Mnohí z nás žijú nostalgicky a zabúdajú na význam tejto chvíle. Tá, ktorá nás naučila na svet pozerať inak, usmievať sa (cez slzy) a hlavne žiť. Niektorí veria, že to, čo sa stane je osud. Riadia sa tým a potom sa čudujú, že sú nešťastní... Šťastie je však ako pero, ktoré držíme v rukách a píšeme si ním svoj život.
Život, ktorý je umením, lebo pozostáva z chvíľ šťastných i trochu menej, pádov i vzletov. Je plný odbočení i malých neúspechov, ktoré sú medzníkmi, čo pomáhajú prehodnocovať naše konanie, ale i odrazovým mostíkom začať znova, lepšie.
Dôležité je však jedno, neprestať. Neprestať žiť.