Vnútri bola naďalej človekom maximalistickým, no nikdy nie materialistickým. Venovala sa každému a oduševnene „plytvala“ energiou. Vtedy to tak nevnímala a dávala veľa neuvedomujúc si hranice. Hranice, ktoré neboli znakom otroctva, ale miesto, kde (už) bývajú hyeny. Tie vás chcú zničiť, nikdy vám však nepomôžu, ale zato sa smejú po celý ten čas do tváre. Potvory ..., áno, jednoduché slovo pomenujúce svorku hyen. Možno bola niekedy ich súčasťou ...V domnienke nenásytne a egoisticky si vziať svoje. Nepotrebovala však napodobňovať ich posmech, chcela len niekam patriť, niekomu ohriať miesto, keď cítil chlad.. Chlad, to je to správne slovo, pocit, keď cíti, že jej niekto ubližuje. Vyparujúca sa charizma, množstvo sĺz a prázdne ruky, prosiace.. Myšlienky bijúce na poplach ..
Ako jej raz niekto povedal: „Nie je dobré nechať ochladnúť srdce, ktoré sme predtým hriali.“ Duša sa prinavrátila, dochrámaná, ale znova sa naplňujúca. Tekutinou, ktorá sa hneď neroztopí a víťazom sa stal, kto sa nevzdal....
