limity

Búrky tak priniesli očakávanú dúhu. V podobe vnútorného pokoja, ktorý pomaly presakoval jej útrobami až do srdca. Komnata, ktorú bolo potrebné konečne upratať. Myšlienky na časy minulé sa vírili ako prach, ktorý sadal za okná jej duše. Už bol čas. Prestať všetko zametať len pod koberec, nastal čas rozhorieť opätovne oheň v jej duši, ktorý spáli všetko zlé. Plamene však budú horieť vysoko, tak ako ona za svoje sny. Za svoju lepšiu budúcnosť.

 Aby ak príde znova búrka, bude vedieť tancovať v daždi a blesky tak budú manifestom jej vnútorného ja. Ktoré bude znova o niečo lepšie a vnútorne silnejšie.