Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Chceme plávať, no nevieme smer. Odmietame prijať priaznivý vietor a topíme sa. Vo vlastných (po)citoch, nenaplnených snoch..., v oceáne, kde každé rozhodnutie znásobuje naše emócie a vôľu niečo dokázať. Bez vnútornej sily niečo zmeniť sme len kormidlo bez námorníka.
Môžeme počúvať, no zabúdame načúvať motýľom, ktoré poletujú vo vnútri každého z nás. Prijímame tak povrchné city, ktoré pred nami stoja ako vyprchaná minerálka, lepíme tanier, aby sme mohli ešte raz zjesť to jedlo, čo včera...letargia splývajúca v melancholický spleen, kde vyslobodením je vidieť dúhu.
Bez kvapiek dažďa to však nie je možné uvidieť ju. Zobudiť s na lúče slnka a neprestať veriť (v seba).
