Viete všetko a aj napriek tomu máte pocit, že neviete nič.
Nalievate si pohár vína mysliac, že to utíši myšlienky narážajúce do (vášho) podvedomia. Niektorí to volajú migréna. Ja si myslím, že je to akýsi nesúlad hlavy a srdca. A možno to je len akýsi spleen, ktorý nás núti prehodnocovať ..veď každá bolesť vraj zoceľuje. Škoda, že jazvy na duši sa hoja tak dlho.
Želala by som si, aby ľudia nemali pocit nedostatku vo svojej duši. Aby druhých prijímali takých, aki sú naozaj, nie preto, čo robia - lebo musia.
Možno to pôsobí martýrsky, ale sú veci, ktore rezonujú dlho a intenzívne. Akoby soľ, ktorá má byt dochucovadlom sa premenila v trpkú bolesť.
Sama sa pýtam, kde je možné ju transformovať na niečo, čo je aspoň trochu jedlé? V spánku? V sexe? Vo víne?
Asi je všetko o nás a v nás, čím si ten život (o)chutíme ..
