Na úvod trošku teórie. Podľa ekonomickej štúdie MMF je „čierny trh, taktiež tieňová, podzemná, neformálna alebo paralelná ekonomika, ktorá zahŕňa nielen nelegálne aktivity, ale aj utajený príjem z produkcie legálnych tovarov a služieb, a to buď z peňažných alebo výmenných obchodov. Preto šedá ekonomika zahŕňa všetky ekonomické činnosti, ktoré by vo všeobecnosti podliehali zdaneniu, ak by boli nahlásené daňovým autoritám."
Keďže globálna šedá ekonomika nadobúda čoraz alarmujúcejších rozmerov (a to ide prosím pekne o odhady, ktoré sú samozrejme vždy miernejšie ako realita), pozrime sa, aké potenciálne závažné následky so sebou podľa danej štúdie prináša:
- rast tieňovej ekonomiky môže spustiť deštruktívny cyklus. Transakcie v tieňovej ekonomike unikajú zdaneniu a tým udržujú daňové príjmy na nižšej úrovni ako by boli v ideálnom stave. Ak je základ dane či daňové predpisy porušené, vlády môžu reagovať zvýšením daňových sadzieb, čím paradoxne posmeľujú ďalší rast tieňovej ekonomiky a naďalej obmedzujú rozpočtové možnosti verejného sektora (na druhú stranu, aspoň dve tretiny príjmu v tieňovej ekonomike sú okamžite spotrebované v oficiálnej ekonomike, čo má značne pozitívny stimulačný účinok na oficiálnu ekonomiku).
- prosperujúca tieňová ekonomika robí oficiálne štatistiky vysoko nespoľahlivé (napr. nezamestnanosť, oficiálna pracovná sila, príjmy a spotreba sa stávajú doslova len zdrapom papiera na ktorom sú vyčíslené). Najhoršie je, že politiky a programy, ktoré sú založené na nespoľahlivých štatistikách môžu byť výsostne nevhodné a sebazničujúce.
- rastúca šedá ekonomika predstavuje v mnohých prípadoch silnú motiváciu na odlákanie domácich a zahraničných pracovníkov z oficiálnej ekonomiky.
Späť k alarmujúcim číslam. OECD predpovedá, že do roku 2020 bude globálna šedá ekonomika zamestnávať dve tretiny svetových pracovníkov. Táto nová ekonomika už dostala aj pomenovanie, volá sa „Systém D". De facto ak by sme súčasnú globálnu šedú ekonomiku (zrátanie hodnôt vo všetkých štátoch) kvantifikovali a vytvorili z nej suverénny štát, zistili by sme, že je druhou najväčšou ekonomikou na svete. Pre príklad, podľa odhadov BusinessWeeku je HDP USA, najväčšej ekonomiky na svete, na úrovni 14,26 bilióna dolárov a z toho 1,2 bilióna dolárov každoročne unikne pred zdanením.
Samozrejme, že tieňová ekonomika ma čiastočný podiel aj na súčasnej kríze, konkrétnejšie na európskej dlhovej kríze v kontexte znížených vládnych daňových výnosov a raste hladiny spotrebiteľských cien. Štúdia MMF ukázala, že spomedzi 21 ekonomík OECD v rokoch 1999 - 2001, mali Grécko a Taliansko najväčšie tieňové ekonomiky na úrovni 30 % a 27 % ich vtedajšieho HDP. V strednej skupine boli Škandinávske krajiny a najnižšiu úroveň šedej ekonomiky dosahovali USA a Rakúsko okolo 10 % ich HDP a Švajčiarsko viedlo s 9 %. Ešte dôležitejšie je, že vznik tzv. Systému D upozorňuje na nedostatky v globálnych vládnych politikách, procesoch, reguláciách a byrokracii. Stránka Business Degree vytvorila skvelú infografiku, ktorá pekne ilustruje a vysvetľuje všetko o čiernom trhu a o tom ako ovplyvňuje ekonomiku a kultúru ľudí.
Zdroje:
http://www.foreignpolicy.com/articles/2011/10/28/black_market_global_economy
http://www.imf.org/external/pubs/ft/issues/issues30/index.htm
http://www.businessweek.com/globalbiz/content/jul2010/gb20100728_303459.htm
Bonus: Udalosti tretieho týždňa vo svete:
Primárky v Južnej Karolíne vyhral Newt Gingrich, čím spôsobil komplikácie Mittovi Romneymu, kým kandidáti John Huntsman a Rick Perry odstúpili. Chorváti odhlasovali v referende vstup do EÚ. Počet obetí krížnika Costa Concordia, ktorý narazil na skalu pri talianskom ostrove, sa vyšplhal na 13. Brusel potrestal Maďarov a varoval ich, že ak neobnovia nezávislosť centrálnej banky, môžu zabudnúť na zahraničnú pomoc. Svetová banka prerobila svoje odhady a hovorila o možnom spomalení svetovej ekonomiky s možným zhoršením oproti roku 2008 (globálna ekonomika 2,5 %, rozvinuté krajiny 1,4 %, eurozóna - 0,3 %, rozvojové krajiny 5,4 %). S americkými sankciami na ropné produkty z Iránu súhlasí aj EÚ, takže Irán čakajú horšie časy a USA varovali Irán, že pri blokáde Hormuzského prielivu by zasiahli vojensky. Najmenej 51 ľudí, prevažne žien a detí, bolo zabitých v násilnostiach v Južnom Sudáne blízko hraníc s moslimským severným Sudánom. pošli do vybrali.sme.sk
