Medziročná miera inflácie sa vlani v novembri vyšplhala na 5,1 % a dosiahla tak najvyššiu úroveň za 28 mesiacov (júl 2008). V decembri už síce tempo jej rastu spomalilo na 4,6 %, ale stále je dosť vysoké. Priemerná miera inflácie za rok 2010 dosiahla hodnotu 3,3 % a podľa analytikov oslovených agentúrou Reuters na rok 2011 sa očakáva hodnota okolo 4,3 %.
Za zdražovaním sú potraviny, ktorých ceny sa v priemere zvýšili o 11,7 %. Vyššie ceny potravín majú mať podľa Economistu až 75 % podiel na inflácii, ako tomu bolo aj v roku 2008 keď sa tiež postarali o výrazné miery inflácie. Druhým hlavným faktorom sú ceny nehnuteľností s nárastom o 5,8 %. Obe oblasti sú politicky vysoko citlivé. Zo strachu pred nepokojmi spôsobenými vysokými cenami potravín už niektoré samosprávy zaviedli cenové stropy. To, že v Číne rastie bublina na trhu s nehnuteľnosťami, nie je žiadne tajomstvo. Podľa MMF sa ceny v 35 najväčších čínskych mestách od roku 2007 zvýšili približne o 70 %. Megalomanské čínske stimulačné balíčky, ktoré svojou veľkosťou úplne zatienili americké stimuly, sa museli niekde prejaviť. Toto všetko sú znaky prehrievania sa ekonomiky, ktoré budúcemu rozvoju neprospievajú.
Aj preto monetárna politika nesie výrazný podiel viny, lebo zasiahla neskoro, keďže čínske banky poskytovali veľké množstvo úverov, ktoré prekročili aj stanovené kvóty. Čínska centrálna banka už od októbra (prvý raz od roku 2007) začala zvyšovať úrokové sadzby, taktiež zvýšila objem povinných bankových rezerv. A stále zavádza nové reštriktívne opatrenia, keďže miera inflácie sa neznižuje. Úrokové sadzby sa držia nad 5,44 %.
Samozrejme minuloročný približne 10 % rast HDP má taktiež výrazný vplyv na cenovú hladinu. Čínska vláda očakáva, že expanzia ekonomiky sa v tomto roku spomalí na 8 %. Svetová Banka je optimistickejšia a odhaduje, že klesne len na 8,5 %. Prirátajme si k tomu tlaky na zvyšovanie miezd a už sa len môžeme čudovať, že odhad inflácie na rok 2011 je len okolo 4 %. Je to skôr želanie, lebo bojovať s infláciou budú čínski funkcionári celý rok. Napriek mnohým negatívam sa budú spotrebiteľské výdavky v Číne v tomto roku výraznejšou mierou podieľať na výkone čínskeho hospodárstva, zatiaľ čo rast exportu sa spomalí. Ide aspoň o symbolický znak zvyšovania kvality života.
Na záver prinášam iný, ale veľmi zaujímavý pohľad na infláciu. Pomocou tzv. Big Mac Indexu, ktorý vytvoril Economist už v roku 1986. Tento index vychádza z teórie parity kúpnej sily, podľa ktorej by identické výrobky mali po prerátaní menovým kurzom v rôznych krajinách stáť rovnako. Keď porovnáme ceny Big Mac-ov v odlišných krajinách, je možné zistiť cenové hladiny v daných krajinách a taktiež nadhodnotenie alebo podhodnotenie daného menového kurzu oproti doláru. Napr. podľa údajov z októbra 2010 stál Big Mac v Číne 2,18 dolárov oproti USA, kde sa pohyboval na 3,71 dolára. To z juanu robí fakticky jednu z najviac podhodnotených mien na svete, z grafu vyplýva, že je podhodnotený až o 40 %. Treba ale poznamenať, že pomaly posilňuje, lebo predtým sa nachádzal na hodnote 50 % a vyššie.
Späť k inflácii. Z Big Mac Indexu sa dá zistiť aj inflácia ako som už spomínal, lebo poskytuje solídny spotrebiteľský košík skladajúci sa z potravín, surovín, miezd a nájmov (renty), ktorého zloženie sa len veľmi ťažko mení v priebehu času. Ako je na tom Čína v kontraste s inými krajinami pri porovnaní medziročnej priemernej miery inflácie za posledných desať rokov? Cena Big Mac-u rástla priemerne medziročne o 3,7 %, kým oficiálna inflácia bola na hodnote 2,3% (ak tieto hodnoty od seba odpočítame, dostaneme výsledok na grafe). Tento index teda môže približne ukazovať ako sa rôzne vlády snažia oficiálnymi štatistikami zakryť reálny stav. Nie je bezchybný, ale môže slúžiť ako dobré vodítko. Je zaujímavé, že Čína a USA majú podobnú hodnotu, okolo 1,4 % bodu, teda obidve krajiny mali mierne podhodnotenú infláciu. Stále je to nič oproti takej Argentíne, kde je Big Mac Index 19 % a oficiálna hodnota 10 %. Tomu sa hovorí riadny rozdiel. Z tohto sa dá zhrnúť, že Čína svoju infláciu vykazuje relatívne dôveryhodne a že napriek mnohým výkyvom v raste cenovej hladiny v minulej dekáde, prevláda stabilný vývoj cien. A tak tomu bude pravdepodobne aj v ďalšej dekáde, až na drobné výkyvy.
