Dobrou správou pre Spojené štáty americké je, že ekonomika USA je veľkostne späť na predkrízovej úrovni. Americké HDP je teraz asi na úrovni 13,5 bilióna dolárov, čo je o niečo viac oproti hodnote z roku 2007, ešte pred finančnou krízou. Zlou správou pre USA je, že ich ekonomika teraz produkuje rovnaké množstvo tovarov a služieb, ako v roku 2007, lenže so 7 miliónmi menej pracovníkov. Tomu sa síce hovorí fajn produktivita a efektivita, ale počet Američanov, ktorí sú nezamestnaní, sa zhruba zdvojnásobil, a hoci toto číslo klesá, deje sa to veľmi pomaly. Väčšina nových pracovných miest je na čiastočný úväzok a za menšiu mzdu ako sú Američania zvyknutí. Oficiálna nezamestnanosť nezahŕňa milióny ľudí, ktorí prestali hľadať prácu alebo pracujú na čiastočný úväzok. Ak by sme k nej pridali tieto kategórie tak by reálnejší počet Američanov bez skutočného zamestnania na plný úväzok bol bližšie k alarmujúcemu počtu 24 miliónov.
Tento rozpor medzi hospodárskym oživením a rastom zamestnanosti je nový. Od druhej svetovej vojny sa americká ekonomika z recesie vždy pomerne rýchlo spamätala a pokračovala stabilným tempom. Po každej kríze rástla americká ekonomika často tempom aspoň okolo 6 % a zamestnanosť sa taktiež rovnomerne zvyšovala. Aj tentoraz, ako mnohí očakávali, sa mal daný vzorec naplniť. Lenže sa tak nedeje. Čiže niečo je iné a vo Washingtone to naháňa mnohým ľuďom hrôzu. Dva roky od symbolického oživenia je ekonomický rast len na úrovni 2 % a vytváranie pracovných miest dosiahlo úroveň okolo 250 tisíc nových pozícií za mesiac, čo môže znieť pekne, ale v skutočnosti toto číslo môže len ťažko držať krok so všetkými novými pracovníkmi, ktorí vstupujú na americký trh práce po prvýkrát.
Prezident Obama podľa najnovšieho amerického rozpočtu predpokladá, že ekonomika USA vytvorí 20 miliónov pracovných miest v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Takú nereálnu predpoveď by z úst nevyriekol ani taký demagóg ako Robert Fico, ktorý predpokladal tiež pekné úrovne ekonomického rastu a zamestnanosti na Slovensku počas krízy. Obama proste vie, čo je citlivou témou číslo jeden v Amerike. Počas uplynulých 10 rokov, sa v USA vytvorilo len okolo 1,7 milióna nových pracovných miest. Ak nezamestnanosť nezačne klesať rýchlym tempom (o tom nie je naozaj ani chýru ani slychu), problémy v USA sa začnú množiť vo všetkých smeroch. "Nový štandard" pomalšieho rastu a vytvárania pracovných miest znamená nižšie daňové príjmy a vyššiu nezamestnanosť a preto aj oveľa väčší deficit. Ale najvýznamnejší dopad bude na život nezamestnaných. Štúdie ukazujú, že po niekoľkých rokoch bez práce, ľudia stratia talent, zručnosti a pracovné návyky, vďaka ktorým je možné, aby produktívne pracovali. Hrozí im, že sa stanú stratenou generáciou.
Samozrejme v Amerike sa už dlhšie diskutuje ako túto prekérnu situáciu vyriešiť. USA ale aj ostatné vyspelé krajiny sveta sa naučili vyrobiť viac s menším počtom pracovných síl vďaka novým technológiám a globalizácii. Teraz musia prísť na to, aké nové reformy sú potrebné na vykonanie. Samozrejme, väčší protekcionizmus bude skôr pohromou ako spasením, číže tade cesta nevedie. Skôr sa Američania oháňajú v súčasnosti úspešným nemeckým ekonomickým modelom, ktorý momentálne prekvitá. Ale to určite nebude stačiť aj keď by to bol dobrý začiatok. Zdá sa, že nadišla historicky správna chvíľa na ďalšiu kľúčovú reštrukturalizáciu ekonomiky. Tak ako tomu bolo v minulosti, keď sa menili podiely sektorov hospodárstva v prospech odvetvia služieb, či pri ropných krízach. Západ na čele s USA musí prísť s novým typom ekonomickej reštrukturalizácie, podnikateľsko-inovačný potenciál na to nepochybne má. Ak sa to nepodarí v nasledujúcich rokoch, pocítime negatívne následky aj my v Európe a vo zvyšku sveta, lebo upadajúci svetový importér nám prinesie ešte väčšiu krízu.
