
Čínska menová politika sa neustále mení, ale dlhodobo je juan naviazaný na dolár, nie je až tak podstatné či ide o pevné alebo naviazanie pohybujúce sa v určitom pásme. Pre príklad je vhodné uviesť, že v roku 2005 Čína kurz juanu uvoľnila, kým v polovici roku 2008 ho kvôli globálnej kríze opäť pevne naviazala na dolár. V júni 2010 dané pevné naviazanie čínska centrálna banka zrušila, ale kurz juanu sa odvtedy smie pohybovať len v obmedzenom pásme. Od júna 2010 hodnota juanu voči doláru vzrástla o 3,1 %. Juan má dokonca zhodnotiť v dôsledku medzinárodnému tlaku tento rok približne o 5 %.
Kým čínska ekonomika naberá na sile a americká ekonomika oslabuje, náklady na udržiavanie naviazania juanu na dolár sa pre Číňanov stávajú čoraz enormnejšie až prevyšujú výnosy, ktoré by im daná politika mala poskytovať. Prečo? Aby sa juan mohol držať dolára, musí Čína neustále nakupovať doláre na otvorenom trhu. Čím viac dolár oslabuje, tým viac ho musia Číňania nakúpiť. Pri súčasnej šialenej monetárnej politike „helikoptérového" Bena Bernankeho (šéf Fedu) sa dosahuje drastické znižovanie hodnoty dolára a otvárajú sa dvierka pre nárast inflácie. Je len logické, že sledovať tento trend pre Čínu je značne problematické a nebezpečné. To potom spôsobuje, že podľa najnovších údajov Čína drží rekordných 49% svojho ročného HDP v devízových rezervách!!! Nebudem to radšej vyčíslovať, ale je to šialene veľa. A čo myslíte aká mena dominuje daným rezervám? Samozrejme, dolár.
Na uskutočnenie nákupu všetkých tých dolárov musí čínska centrálna banka tlačiť svoju vlastnú menu. De facto, teda kopíruje expanzívnu monetárnu politiku Fedu. Výhoda pre Američanov tkvie v tom, že cenová hladina rastie samozrejme aj u nich, ale nie až tak drasticky, ako keby míňali väčšinu novovytlačených peňazí na domáce výrobky, čo ako vieme sa nedeje, keďže nakupujú lacné čínske importy. Nevýhoda Číny, ako iste tušíte, sa skrýva v nemožnosti zbaviť sa vytlačených juanov za nákup nejakých importov, čiže zostávajú v Číne a spôsobujú nárast spotrebiteľských cien - inflácie, ktorá sa stáva čoraz väčším problémom.

Spotrebiteľské ceny v Číne v decembri medziročne vzrástli o 4,6 %, čo bolo spomalenie oproti novembrovej inflácii, ktorá bola na úrovni 5,1 %. Analytici očakávajú, že čínska inflácia sa zrýchli už od januára. A to som nespomenul nárast cien potravín o 10%. Bolo by naivné myslieť si, že čínski plánovači o danej skutočnosti nevedia. Čínsky prezident okrem kopnutia do dolára ako rezervnej meny, skonštatoval, že by likvidita dolára mala byť rozumná a stabilná. Čo je len pochopiteľné, ale hádam si nemyslí, že Američania ho poslúchnu? Jasné, že nie aj preto Čína začala sprísňovať monetárnu politiku zvyšovaním úrokových sadzieb. Nemyslím si, že to bude stačiť na efektívny boj s infláciou.