Je jasné, že vysoko precitlivené medzinárodné finančné trhy potrebujú počuť len samé dobré správy, lebo nervozita im neprospieva. Priveľký pozitivizmus potom spôsobuje, že si naozaj prestaneme uvedomovať v akej fáze hospodárskeho cyklu sa nachádzame. A konečne sa dostávam na koreň veci. V poslednom čase ma veľmi znepokojujú vyjadrenia známeho amerického ekonóma Paula Krugmana, ktorý patrí do tzv. novej keynesiánskej školy spolu s ďalšími „ekonomickými celebritami" ako Joseph Stiglitz či Nouriel Roubini (ešte existujú aj neokeynesovci a postkeynesovci). Ja sám som kritikom posolstva ekonomického myslenia pána J. M. Keynesa, čo logicky vyústilo aj do frustrácie zo sledovania ako je toto učenie v poslednom čase vo svojich nových vyššie spomenutých modifikáciách brané ako všeliek na súčasné ekonomické problémy.
Ale späť k tomu čo nám odkazuje pán Krugman. Ako správny Keynesiánec nám odkazuje, že v tejto fáze pomalého oživenia ekonomiky nie je žiaduce šetrenie v štátnych rozpočtoch. Samozrejme, z čisto teoretického makroekonomického hľadiska zohľadňujúc fakt, že vládne výdavky sú zložkou HDP a ich zníženie môže spomaliť rast, je pravdivé. Aj automatický rozpočtový stabilizátor (deficitná rozpočtová politika) je z teoretického hľadiska v poriadku, ak by štáty v dobrých časoch vykazovali prebytkové rozpočty. Žiaľ toto sa nestalo. Míňali sme aj vtedy keď sme nemali a máme míňať aj teraz, keď sa kríza v Európe transformuje na svoj strašidelnejší dlhový ekvivalent?
Už len obyčajný sedliacky rozum hovorí, že v prvom rade si treba utiahnuť opasky a nie naďalej nalievať peniaze do štátneho sektora. Našťastie naša nová vláda si je ako tak vedomá čo má urobiť. Nechápem tieto útoky zľava. Myslím, že treba brániť slobodnú spoločnosť a slobodný trh. Keynesiánci vysielajú nebezpečné signály, ktoré makroekonomické subjekty môžu vnímať veľmi skreslene. Už len keď sa zamyslíme nad konaním vlád po prepuknutí krízy. Jediné čo vedeli robiť bolo natlačiť peniaze a nalievať ich masívne do ekonomiky.
Milton Friedman povedal, že Keynesovo učenie z krátkodobého hľadiska docieľuje to čo presne chcú počuť politici. Prečo inak by bolo tak dlho v mainstreame ekonomického učenia. Nepovedal, že je to vyslovene zlé, z krátkodobého hľadiska je to akceptovateľné, ale je nutné rozlišovať v akej fáze sa ekonomika nachádza. Milton Friedman totiž dokázal, že fiškálna politika vlády je zdrojom nerovnováhy. Preto ani nechcem vedieť, čo nás čaká z dlhodobého hľadiska, aké miery inflácie a nezamestnanosti môžeme očakávať? Aj to nám zástancovia štátnych zásahov podľa ich modelov pekne vysvetlia? Vlastne keď sa to zvrtne, tak bude na vine určite niekto iný, len nie zlá hospodárska politika.
Všetkým zarytým etatistom, ľavičiarom, ale hlavne Keynesiáncom všetkého druhu by som dal povinne čítať takého Frederica Bastiata. Lebo si zjavne nevedia uvedomiť čo je vidieť a čo nie je vidieť. Totiž ich argumenty, že za všetko môže neoliberálne myslenie, sú smiešne.
