Demografia a klesajúce výnosy z investícií sú kľúčové javy, prečo bude nutné pracovať o niekoľko rokov navyše. Táto bolestivá pravda nie je už žiadnou novinkou v bohatom svete, a mnoho vlád sa začalo zaoberať s problémami starnúceho obyvateľstva. Oznámili zvýšenie oficiálneho dôchodkového veku, ktorým sa snažia udržať náklady na štátne penzie a zároveň podporovať pracovníkov, aby ostávali v zamestnaní, alebo si intenzívne hľadali nové zamestnanie. Bohužiaľ, najodvážnejšie plány vyzerajú neadekvátne. Starší ľudia budú musieť zostať ekonomicky aktívni dlhšie ako v súčasnosti predpokladajú vlády a to bude vyžadovať, aby sa nielen vlády, ale aj zamestnávatelia a pracovníci začali správať inak.
Od roku 1971 sa očakávaná dĺžka života v priemere 65 ročného človeka v bohatom svete zlepšila o štyri až päť rokov. Do roku 2050, prognózy naznačujú, že k tomu budú môcť byť pridané ďalšie tri roky. Až doteraz ľudia využívali všetok tento zvyšný čas na voľný čas. Priemerný vek odchodu do dôchodku v OECD v roku 2010 bol 63 rokov, takmer o jeden rok menej ako v roku 1970! Žiť dlhšie a využiť predčasný odchod do dôchodku, by nebol až taký problém, keby ponuka pracovných síl narastala. Ale klesajúca pôrodnosť naznačuje, že do roku 2050 bude len napr. 2,6 amerických robotníkov na každého ich dôchodcu a údaje pre Francúzsko, Nemecko a Taliansko určujú ešte alarmujúcejší podiel 1,9; 1,6 a 1,5. Mladí budú musieť pozdvihnúť dôchodkové systémy, ktoré sú „plné nášľapných mín". Najvážnejší penzijný problém verejného sektora je v amerických štátoch. Deficity v ich penzijných fondov môžu predstavovať až 3 bilióny dolárov.
Väčšina vlád plánuje, ako som spomínal vyššie, zvyšovanie dôchodkového veku. Amerika mieri na 67, Veľká Británia na 68 rokov. Iní sa pohybujú pomalšie. Belgicko umožňuje ženám odísť do dôchodku v 60 a nemá žiadne plány niečo na tom zmeniť. Podľa súčasných politík priemerný vek odchodu do dôchodku do roku 2050 bude stále menej než 65 rokov, čiže sotva väčší ako bol po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, priemerná dĺžka života stále rastie a preto sú dokonca aj americké a britské plány nedostatočné. Podľa The Economist by sa v Európe mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 do roku 2040, kým americké a mladšie populácie si môžu dovoliť držať ho trocha nižšie.
Pracovať dlhšie má tri veľké výhody. Zamestnanec získava mzdy počas viac rokov, vláda dostáva viac na daniach a vypláca menej dávok a hospodárstvo rastie rýchlejšie, pretože stále viac ľudí pracuje dlhšiu dobu. Napriek tomu príliš veľa ľudí vidí dlhší pracovný život ako starosť skôr ako príležitosť a to nielen preto, že bude pripútaný k pracovnému stolu. Niektorí sa obávajú, že to spôsobí nedostatok pracovných miest, nielen ale hlavne aj pre mladých. Racionálnym argumentom proti obavám z chýbajúcich pracovných miest je jednoznačne nezmyselná myšlienka, že spoločnosť sa môže stať viac prosperujúcou za platenie viacerým svojim občanom, za to že budú nečinný.
Po prečítaní tejto úvahy si poviete, jasné, mladé ucho bude nám starším hovoriť, prečo máme pracovať dlhšie, možno aj do tej doby až sa niektorí mizerne nízkeho dôchodku ani nedožijeme. Ja na to hovorím, predsa aj ja idem proti sebe, mladšie a budúce generácie totiž tento krok čaká tak či tak. Fakty a čísla sú nekompromisné a nepustia. Tak si už viac nenahovárajme a neklamme samých seba, že sa z toho môžeme nejako dostať. Nie nemôžeme, jedine že chceme aby naša a mnohé popredné ekonomiky v dohľadnej dobe krachli. Nič také ako obed zadarmo neexistuje, čím skôr to masy pochopia, tým lepšie.
