Globalizácia je súčasťou našich životov či sa nám to páči alebo nepáči. Daná problematika je predmetom odborných i laických debát už pomerne dlhú dobu, keďže ľudia sú zvedavým druhom a potrebujú vysvetľovať javy, ktoré zasahujú do ich životov. Fakt, že globalizácia spoločnosť polarizuje, je nespochybniteľný. Pozrime sa len na zástupy antiglobalistov na každom väčšom summite a jej zástancov na rôznych odborných paneloch. Predtým ako sa postavíme na jednu stranu barikády, položme si najprv otázku, čo vlastne vieme o globalizácii? Nie sú informácie, ktorými v mnohých prípadoch disponujeme príliš zjednodušené, či na druhej strane až moc prehnané? The Economist prináša triezvy pohľad na globalizáciu od ekonóma Pankaja Ghemawata z IESE business school v Barcelone, ktorý sa oplatí si aspoň prečítať. Ja s týmto názorom plne súhlasím.
Pankaj Ghemawat poukazuje na to, že mnohé ukazovatele globálnej integrácie sú prekvapivo nízke. Iba 2 % študentov na vysokých školách študuje mimo svojej domovskej krajiny a iba 3 % ľudí žije mimo krajiny svojho narodenia. Iba 7 % ryže sa obchoduje cez hranice. Iba 7 % riaditeľov S&P 500 firiem tvoria cudzinci a podľa štúdie spred niekoľkých rokov, menej než 1 % všetkých amerických spoločností vlastní nejaké zahraničné prevádzky. Vývoz je rovnocenný iba 20 % celosvetového HDP. Niektoré z najdôležitejších tepien globalizácie sú zle zanesené: letecká doprava je obmedzená bilaterálnymi zmluvami a oceánska námorná doprava je ovládaná kartelmi.
Globalizácia je formovaná vzdialenosťou a kultúrnymi väzbami. Pankaj Ghemawat tvrdí, že dve podobné krajiny sa zapoja o 42 % viac do vzájomného obchodu ak zdieľajú spoločný jazyk, ako keď ho nezdieľajú, o 47 % viac, pokiaľ obe patria do obchodného bloku, o 114 % viac, ak majú spoločnú menu a o 188 % viac, ak majú spoločnú koloniálnu minulosť. Čo hovorí Ghemawat na modernú ekonomiku plnú voľne prúdiaceho kapitálu a informácií? Podľa neho sú čísla ešte viac zarážajúce. Priame zahraničné investície (PZI) tvoria iba 9 % všetkých fixných investícií. Menej ako 20 % rizikového kapitálu je nasadeného mimo fondu domovskej krajiny. Iba 20 % akcií obchodovaných na akciových trhoch je vo vlastníctve zahraničných investorov. Menej ako 20 % internetovej premávky prekračuje národné hranice.
Naozaj je v súčasnosti pohyb osôb vo svete tak enormný? V skutočnosti, dnešná úroveň emigrácie bledne v porovnaní spred sto rokmi, kedy 14 % v Írsku narodených ľudí a 10 % rodených Nórov emigrovalo. Vtedy neboli potrebné víza. Dnes svet míňa 88 miliárd dolárov ročne na spracovanie cestovných dokladov, a v desatine krajín sveta pas stojí viac ako desatina priemerného ročného príjmu. PZI sa znížili z takmer 2 biliónov dolárov v roku 2007 na 1 bilión dolárov v roku 2009, čo možno pripísať globálnej finančnej kríze. Ale iné trendy naznačujú, že globalizácia je reverzibilná. Takmer štvrtina severoamerických a európskych spoločností, skrátila svoje dodávateľské reťazce v roku 2008 (vplyv katastrofy v Japonsku bude stimulovať ďalšie skrátenie reťazcov). Proces kontroly nákladného auta zaťaženého tovarom, ktoré prekračuje kanadsko-americké hranice, trvá trikrát tak dlho, ako tomu bolo pred 11. septembrom 2001. Dokonca aj internet podlieha tomuto vzoru regionalizácie, pretože vlády vytvárajú spleť miestnych obmedzení pre jeho obsah.
Pankaj Ghemawat tiež narúša mýtus, že svet je prevzatý hŕstkou obrích firiem. Úroveň koncentrácie v mnohých dôležitých odvetviach výrazne klesla od roku 1950 a zostala zhruba konštantná od roku 1980: pred 60 rokmi dve automobilové spoločnosti predstavovali polovicu svetovej produkcie automobilov v porovnaní so šiestimi spoločnosťami dnes. Taktiež vyvracia názor, že globalizácia znamená homogenizáciu. Zvyšujúca sa jednotnosť panorámy miest po celom svete maskuje rastúce rozdiely v nich, na ktoré sa musia aj globálne spoločnosti prispôsobovať. McDonald´s ponúka vegetariánske burgery v Indii a pikantné ekvivalenty v Mexiku, kde Coca-Cola používa trstinový cukor, namiesto kukuričného sirupu, ktorý sa používa v Amerike. Pankaj Ghemawat konštatuje, že šéfovia firiem vedú pokiaľ ide o preceňovanie miery globalizácie. Nokia, napríklad, strávila roky snahou preniknúť do veľkého, ale výstredného japonského trhu s mobilnými telefónmi s jej vo zvyšku sveta úspešnými produktmi predtým, ako si konečne priznala porážku. Vo všeobecnosti firmy často môžu získať viac prostredníctvom využitia národných rozdielov ako opačne v ich potláčaní.
