„Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby," a je to „proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a podporujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky" (WCED, 1987, s. 43).
Prinášam stručný vývoj koncepcie TUR. Pojem trvalo udržateľného rozvoja a jeho teoretické chápanie a vymedzenie sa masívne vyvíjalo v období posledných 40 rokov a to od prvej zmienky na Konferencii o biosfére v Paríži v roku 1968 až do súčasnosti. Koncept trvalo udržateľného rozvoja poslúžil ako katalyzátor diskusií o vzťahu medzi zmenou ekonomiky a základne prírodných zdrojov, z ktorej každý rozvoj zákonite vychádza (svedčia o tom najmä publikácie IIED). Je dôkazom, že ekologické princípy je možné a žiaduce aplikovať vo sfére ekonomických procesov.
V roku 1980 sa z iniciatívy Svetovej stratégie ochrany životného prostredia (združovala niektoré medzinárodné organizácie napr. IUCN, UNEP, WWF) uskutočnil významný krok vyhotovením publikácie na medzinárodnej úrovni, ktorý zdôraznil vzájomnú súvislosť a previazanosť medzi ochranou životného prostredia a ekonomického rozvoja. Boli stanovené hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja. Súčasné chápanie pojmu trvalo udržateľného rozvoja a jeho globálneho etablovania sa začalo prijatím správy Naša spoločná budúcnosť Valným zhromaždením OSN v roku 1987. Správu vypracovala pod vedením G. H. Brundtlandovej Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj, pričom táto správa obsahuje aj vyššie uvedenú definíciu.
V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro uskutočnila pamätná Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), zavŕšená Summitom Zeme. V prijatých dokumentoch, ktoré sa postupne stávajú záväznými prakticky pre celé svetové spoločenstvo, je trvalo udržateľný rozvoj najfrekventovanejším slovným spojením. Hlavným prínosom konferencie bola dohoda, že „mier, rozvoj a ochrana životného prostredia navzájom súvisia a nemožno na ne pozerať izolovane". (25. princíp)
Konferencia vyústila do vyhlásenia Deklarácie z Ria, ktorá obsahuje 27 princípov pre trvalo udržateľný rozvoj svetového spoločenstva. Na jeseň 1992 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN osobitnú Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj (ďalej UN CSD). Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín (na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou UN CSD je napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na národných úrovniach. V roku 1995 sa pri tejto komisii konštituovala užšia skupina expertov pre problematiku indikátorov trvalo udržateľného rozvoja.
Desať rokov po konferencii v Rio de Janeiro sa konal v dňoch od 24. augusta do 4. septembra 2002 Svetový summit o TUR (ďalej WSSD) v Johannesburgu taktiež pomenovaný ako Rio + 10. Cieľom WSSD bolo zhodnotiť výsledky implementácie stratégií TUR spred desiatich rokov a identifikovať nové výzvy pre medzinárodné spoločenstvo. Medzi účastníkmi boli potvrdené staré a prijaté nové záväzky, pracovné programy a časové plány vo viacerých oblastiach ochrany životného prostredia. Na konferencii panovala frustrácia mnohých zúčastnených, lebo nedošlo k žiadnej dramatickej zmene v rokovaniach. Bol prijatý Johannesburský implementačný plán, v ktorom žiaľ neboli stanovené presné ciele, ani časové horizonty riešenia konkrétnych problémov.
Toľko teória a vývoj TUR... Znie naozaj pekne a chytľavo. Nemusím Vám pripomínať, že daná koncepcia patrí v súčasnosti medzi najdiskutovanejšie témy na všetkých významných medzinárodných fórach, ale taktiež sa vyskytuje na národnej úrovni najvyspelejších ekonomík vrátane našej. Áno, aj my máme náš „Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010", samozrejme s požehnaním našej večne zelenej EÚ. Napriek genialite a progresivite danej idey sa naša ekonomika nestáva udržateľnejšou a zelenšou, skôr naopak.
Máme skoro najvyššiu závislosť spomedzi okolitých ekonomík na ruskom plyne a s ropou a uhlím to nie je o nič lepšie. Napriek faktu, že sa o obnoviteľných zdrojoch energie vedú pekné odborné diskusie, podporujú sa kvalitné prezentácie a pripravujú sa odvážne implementačné plány, vôľa na ich „masovejšiu" výstavbu naďalej chýba. Nechápte ma zle, ja som skôr zástanca ako kritik tejto teórie. Napriek tomu sa nemôžem zbaviť pocitu, že tento ešte raz podotýkam, z teoretického hľadiska správny koncept, optimisticky povedané zatiaľ akosi na poli realizácie zaostáva. Zjednodušene sa dá konštatovať, že konkrétne výsledky, ktoré by z dlhodobého udržateľného hľadiska priniesli prínos, sa rodia pomaly. Ale pozor, netvrdím, že sa nepracuje na prevratných projektoch. Keď niekto len trochu browsuje na internete určite už počul o megalomanských projektoch v USA, v Číne, v arabskom svete a na iných miestach alebo mu nie je neznámy pojem ako „udržateľné" mesto („eco" city). O konkrétnej situácii v Číne napíšem nabudúce. Tieto projekty sú naozaj pre svet veľmi dôležité, už len z dôvodu nakopnutia celého realizačného procesu a odpútania sa od čisto deklaratívnej roviny.
