
Preto si myslím, že zrak sveta by mal byť v roku 2012 uprený najviac na Čínu, o ktorej síce všetci vedia že je dôležitá, ale nevidia blížiacu sa hrozbu. Moje obľúbené medvede zo Societe Generale Cross Asset Research group zverejnili nedávno svoju 84 stranovú analýzu mapujúcu situáciu v Číne. Nazvali ju celkom poeticky Čína stráca svoj lesk (China losing its shine). Aj keď čínske štatistiky treba brať s riadnou rezervou, v poslednom čase sa hromadia údaje, ktoré nasvedčujú tomu, že čínska ekonomika pri najlepšom len spomaľuje, pri horšom ju čaká tvrdé pristátie. Dve základné piliere čínskeho rastu - stavebníctvo a export, totiž oslabujú. Ako Societe Generale vyzdvihuje vo svojej analýze, Čína vstupuje do tzv. nebezpečnej zóny (danger zone) a preto varuje, že miestny dlh lokálnych čínskych vlád a veľké pretrvávajúce deficity, robia ďalší rozsiahly stimulačný plán podobný tomu z roku 2008 veľmi nepravdepodobným, najmä vzhľadom k tomu presvedčeniu, že Peking stratil časť svojej kontroly nad menovou politikou v prospech tieňovému bankovému systému.

V analýze sa identifikujú štyri kritické oblasti, ktoré sú zdrojom výrazného napätia (ale aj príležitostí):
- čínske snahy o vyváženie ekonomiky
- rýchlo starnúca populácia a náklady na zdravotnú starostlivosť
- mzdová inflácia sprevádzaná automatizáciou
- znečisťovanie a energetická efektívnosť

Analytici zo Societe Generale popisujú pomerne detailne svoje obavy ohľadom výhľadu čínskej ekonomiky (slabnúci export, prasknutie bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, zadlženie lokálnych vlád a rozsiahly tieňový bankový systém. Riešenie týchto problémov vidia len v prechode na ekonomiku založenú vo väčšej miere na spotrebe, ktorá povedie k ubúdaniu rastu infraštruktúry a spriaznených kapitálových statkov a zároveň prinesie väčší dopyt po výrobe založenej na spotrebiteľovi. Podľa týchto pánov je tvrdé pristátie čínskej ekonomiky viac a viac pravdepodobné.

Trhy sa podľa všetkého až tak neboja tohto možného pádu čínskej ekonomiky v roku 2012, každopádne si uvedomujú vyššie uvedené riziká. Albert Edwards („permabear"), hlavný stratég Societe Generale, očakáva hrôzostrašný rok pre globálnu ekonomiku: „Existuje tu pravdepodobnosť tvrdého pristátia Číny v tomto roku. Je ťažké predstaviť si, že rok 2013 a nasledujúce roky budú horšie ako tento rok, ak Čína tvrdo pristane." Inflácia v Číne je momentálne na úrovni okolo 4,2 %, čo je nič oproti tomu čo ju čaká. Čína je totiž najväčší svetový importér potravín a komodít, so súčasnými svetovými uvoľnenými monetárnymi politikami, bude Čína importovať ešte viac inflácie do svojej ekonomiky a nebude sa mať voči nej ako brániť. Ak Čína neurobí včas štrukturálne reformy a USA spolu s eurozónu spustia ďalšiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania, výrazne prispejú k drvivému pádu čínskej ekonomiky, ktorá im to ako to spomínam v úvode, pekne spätne oplatí. Jediná šanca ako zabrániť pohrome je zabudnutie na stimuly a naštartovanie čínskej domácej spotreby. Ak sa teraz Čína rýchlo neadaptuje, tak ešte nikdy nebola taká dobrá príležitosť „shortovať" Čínu.

Zdroje:
http://www.scribd.com/doc/77975203/SocGen-China-Losing-It-Shine
http://www.businessinsider.com/the-making-of-chinas-epic-hard-landing-2012-1
http://www.guardian.co.uk/business/2012/jan/11/china-economic-collapse-global-crisis
Bonus: Udalosti druhého týždňa vo svete:
Mitt Romney vyhral kľúčové primárky v New Hampshire, keď získal 39 % hlasov a druhý skončil Ron Paul s 23 % hlasov. V Teheráne zomrel za posledné mesiace už štvrtý vedec pracujúci na obohacovaní uránu, zabila ho bomba a špekuluje sa či sú za tým USA alebo Izrael. Krvavý týždeň si v Iraku vyžiadal stovku obetí, medzi nimi 48 šiítskych moslimov na púti do Karbaly, a zomrelo aj 10 vojakov NATO v Afganistane. Podľa najnovších údajov mala nemecká ekonomika v štvrtom kvartáli roka 2011 klesnúť o 0,25 %, čo znervóznilo mnohých pozorovateľov. Agentúra S&P znížila rating deviatim krajinám eurozóny, hlavne Francúzsko a Rakúsko stratili najvyšší rating. Úradujúci taiwanský prezident Ma Jing-ťiou zo strany Kuomintang, ktorý udržiava priateľské vzťahy s Čínou, vyhral prezidentské voľby so ziskom 51,6 % hlasov. Iránsky prezident bol na päť dňovom turné po štyroch krajinách Latinskej Ameriky. Situácia v Iráne, či nepokoje v Nigérii zvyšujú svetové ceny ropy, napriek tomu, že by skôr mali klesať. pošli do vybrali.sme.sk