Čínska ekonomika pomaly, ale istotne prestáva byť rajom pre „ultra" nízko nákladovú produkciu (proste low cost). Hovorí o tom aj najnovšia analýza od KPMG. V tejto výstižnej správe sa môžeme dočítať, že presunúť svoju produkciu do Číny kvôli nízkym výrobným nákladom už nie je vôbec trendy, priam ide o prežitok. KPMG považuje za najväčšie nevýhody Číny, javy o ktorých sa už dlhodobejšie medzi analytikmi diskutuje, zvyšujúce sa náklady na jednotku pracovnej sily a taktiež starnutie pracovnej sily. Čína sa proste postupne snaží preorientovať na modernú ekonomiku s produkciou náročnou na kapitál.
KPMG vyzdvihuje 10 krajín, ktoré by sa mohli stať ďalšou Čínou, čo do výhod nízko nákladovej výroby. Ktoré krajiny teda konkurujú továrni sveta v dlhodobom horizonte? Podľa KPMG ide o tieto ekonomiky: Bangladéš, Kambodža, India, Indonézia, Malajzia, Pakistan, Filipíny, Srí Lanka, Thajsko a Vietnam.
Čína má spomedzi týchto krajín jednoznačne najstaršiu populáciu s mediánom pohybujúcim sa okolo veku 34 rokov a mzdy sú v priemere vyššie v porovnaní s juhovýchodnou Áziou. Nehovoriac o množiacich sa protestoch nespokojných čínskych zamestnancov, ktoré môžeme rátať v tisícoch za obdobie jedného roka. Ak si k tomu pridáme narastajúcu rekordnú infláciu a náznaky spomaľovania ekonomického rastu, tak nie je žiadnym prekvapením, že investori čoraz viac poškuľujú po iných krajinách. A čínska vláda nebude môcť donekonečna všetkých uisťovať rekordnými stimulmi o super časoch. Oficiálny verejný dlh Číny sa tvári byť okolo 17 % HDP, čo je nezmysel. Ak zoberieme do úvahy obrovskú zadlženosť lokálnych vlád, reálne číslo je okolo 80 % HDP. Čo niečo vypovedá o budúcom zvažovaní ďalšieho nalievania peňazí do ekonomiky.
Čoraz viac spoločností sa preto obracia k spomínaným desiatim krajinám, napr. smerom k Indonézii a Vietnamu v oblasti výroby obuvi. India sa stala alternatívou voči Číne v špecializácii na ručne šité tkaniny a kovové výrobky (pre zaujímavosť paradoxne najväčšia indická spoločnosť je najväčším súkromným zamestnávateľom vo Veľkej Británii). Kambodža a Bangladéš zažívajú výrazný rast ich exportných odvetví vďaka výhodným obchodným dohodám s Európskou úniou.
Treba ale uznať, že Čína je jednou z mála krajín, kde je možné vyrobiť čokoľvek. To je dlhodobo jej najväčšia výhoda. Na druhej strane spomínaných desať ekonomík má podľa KPMG, ale výhodu, že sa výrazne špecializujú na určité produkty, ktoré dokážu vyrábať lacnejšie. Na záver treba podotknúť, že proces presunu daného typu výroby do ďalších krajín nemusí byť vôbec rýchly, ale narastajúce čínske antidumpingové opatrenia či celkovo čínsky protekcionizmus, podkopávajú spoľahlivosť Číny v očiach investorov a posúvajú ich o to ľahšie k ostatným ázijským susedom.
