V roku 492 pred n. l. na konci „jari a jesene" (obdobie v čínskej histórii), Gou Jian, panovník kráľovstva Yue (v súčasnosti oblasť Če-ťiang) prehral bitku so susedným kráľovstvom Wu a jeho jednotky boli obkľúčené zo všetkých strán. Nemohli sa prebiť z obkľúčenia. Gou Jian sa rozhodol vzdať sa. Pripravil veľké množstvo vzácnych darčekov a krásne ženy pre panovníka víťazného štátu Wu a poslal k nemu vyslanca, aby dohodol zmier. Podmienkou na stiahnutie jednotiek bolo, že Gou Jian, bude musieť prísť do štátu Wu, pracovať ako otrok a zostať tam ako rukojemník.Na príkaz vladára víťazného štátu Wu mal Gou Jian nosiť šaty trestancov a okrem toho mal ešte za úlohu chovať kone. Vladár štátu Wu sa ho snažil všemožne ponížiť. Keď išiel na výlet, nechal ho ísť pešo za svojím záprahom. Stal sa teda terčom výsmechu. Po návrate z výletu musel Gou Jian, panovníkovi vyzliekať šaty a topánky a dokonca mu slúžiť na toalete. Gou Jian znášal všetko a ukrýval svoju nenávisť hlboko v srdci. Slúžil v štáte Wu celé tri roky. Nakoniec si získal dôveru vladára štátu Wu svojou poslušnosťou a bol prepustený domov.
Po návrate domov bol Gou Jian pevne odhodlaný, že posilní postavenie svojej krajiny a pripraví pomstu nepriateľskému štátu Wu. Nikdy nezabudol na svoje poníženie a aby nezabudol ani na ťažký život v štáte Wu, spal na tvrdej palande, nad dvere si zavesil zvieraciu žlč a pri každom jedle ju ochutnal, aby si zachoval triezvu hlavu a myslel na pomstu. Počas desiatich rokov sám pracoval na poli a delil sa s obyčajnými ľuďmi o dobré aj zlé. Postupne štát Yue zosilňoval. Za túto dobu sa navonok správal ku štátu Wu znášanlivo. Daroval jeho vladárovi nesmierne krásnu ženu, ktorá ho natoľko očarila, že stratil hlavu a vôbec nedbal o svoje vládcovské povinnosti. Začal byť arogantný. Dal postaviť luxusné paláce, mal okolo seba neschopných úradníkov a odmietal protinávrhy rozumných ministrov, čo vyvolalo v krajine veľký chaos. Gou Jian ho prekabátil aj v tom, že podplácal jeho úradníkov a nakúpil od kráľovstva Wu toľko obilia, že malo prázdne sýpky. Postupne sa štát Wu zadlžoval a začal oslabovať.
V roku 478 pred n. l. po dokonalej príprave zahájil štát Yue proti štátu Wu vojnu, ktorá trvala celé 3 roky. Nakoniec zvíťazil. Vladár štátu Wu spáchal samovraždu. Gou Jian, panovník štátu Yue, tak zmyl potupu, a potom vymohol aj na iných štátoch, aby uznali jeho hegemonistické postavenie.
Tento príbeh sa stal na začiatku 20. storočia symbolom odporu Číňanov proti prístavným zmluvám, zahraničným koncesiám a rokov koloniálneho ponižovania. Dnešní Číňania v tomto príbehu vidia silný príklad vytrvalosti a odhodlania. Študentom v Číne sa dnes údajne hovorí, že ak chcú uspieť musia byť ako Gou Jian, „majú spať na palande a ochutnávať žlč", čo znamená, že veľké úspechy prichádzajú iba s obeťou a húževnatými cieľmi. To všetko má reprezentovať seba-zlepšovanie a obetavosť, nie pomstu.
Parabola s Gou Jianom ale vyjadruje aj obavy mnohých ľudí z obrovského rastu Číny v súčasnosti a neistoty vyplývajúcej z Číny ako superveľmoci. Tieto pocity majú prevažne štáty patriace k Západu, či susedné štáty Číny. Bude Čína pokračovať v jej čoraz agresívnejšej politike, alebo všetko preváži ekonomický aspekt výhodnosti vzájomného obchodu? Cesta ktorou sa Čína uberie, bude kľúčovým geopolitickým javom blížiacich sa rokov.
