Čínske všeľudové zhromaždenie je kolos pozostávajúci takmer z tritisíc delegátov. Aj tento rok sa všetci delegáti ocitli na desať dní vo Veľkej ľudovej hale v Pekingu, tak ako po každý rok. Tentokrát bolo výročné zasadnutie aspoň po formálnej stránke dôležitejšie, keďže došlo k schváleniu už dvanástej päťročnice na roky 2011 až 2015. Tento kvázi čínsky parlament je poznačený nemilou nálepkou bezzubého schvaľovateľa všetkého čo mu Komunistická strana Číny predhodí. Ešte nikdy tento kolos, bez reálnej politickej moci, nezamietol žiaden z predložených návrhov. Priznajme mu, ale aspoň akýsi štatút diskusného fóra, ktorí čínski politici tak radi vyzdvihujú. Každopádne, i keď každých päť rokov ide všetko podľa plánu, zvyknú na danom zasadnutí zaznieť určité zaujímavé vyjadrenia, tak ako tomu bolo aj tento rok.
Na tlačovej konferencii v závere zasadnutia čínsky premiér Wen Ťia-pao povedal novinárom, že jeho zostávajúce dva roky v úrade nebudú „o nič jednoduchšie" ako predchádzajúcich osem rokov. Na margo inflácie podotkol, že udržať „tigra v klietke" je samo o sebe dosť ťažké. Schválený je pritom inflačný cieľ na 4 % v tomto roku, v porovnaní s infláciou vo výške takmer 5 % vo februári. Ale korupcia je podľa neho „najväčším nebezpečenstvom". Niekoľko dní pred zasadnutím bol odvolaný minister železníc s obrovským úplatkárskym škandálom.
Päťročný plán predpokladá 7 % priemerný ročný rast HDP do roku 2015, v porovnaní s cieľom 7,5 % pre stanovené obdobie 2006 až 2010, ktorý dosiahol až 11 %. Wen Ťia-pao povedal, že zníženie rastu bez zvyšovania nezamestnanosti, by bolo „extrémne veľkým testom". Pokračoval tým, že Čína musí zmeniť svoje štruktúry hospodárskeho rastu. V prospech svojho argumentu použil len prázdnu frázu odvolávajúc sa na „nevyvážený, nekoordinovaný a neudržateľný rast".
Časopis The Economist píše, že čínski predstavitelia teraz trvajú na tom, ako je zvyšovanie šťastia, dôležitejšie než zvyšovanie HDP, keďže nový päťročný plán prijatý na stretnutí bol oslavovaný ako vzor pre „šťastnú Čínu". Škodoradostne však poznamenáva, že Wen Ťia-pao sa však javil vyložene mizerne, keď popisoval problémy, ktorým čelí. Myšlienka podpory šťastia sa od začiatku roka rozbehla v lokálnych vládach po celej krajine. Z rôznych provincií bolo počuť hlasy politikov ako sa predháňajú v tom, kto bude mať šťastnejších obyvateľov. Úradníci teraz často hovoria aj o vytvorení akýchsi „indexov šťastia". Podľa mňa to vyzerá na čistý kalkul ako sa strkať viac do zadku vrcholným politikom a chudobným obyvateľom. Ide o gesto, ktoré na reálnych pomeroch nezmení nič.
Čínsky premiér nevidí, že politická sloboda má niečo spoločné so šťastím. V auguste minulého roka zdvihol nádeje u niektorých liberálne zmýšľajúcich intelektuálov, keď začal hovoriť o význame politickej reformy. Od tej doby sa represie proti disidentom pritvrdili. Mnoho z nich bolo zatknutých alebo daných pod dohľad s cieľom zabrániť im v reakcii na anonymné výzvy kolujúce po internete na arabský štýl „jazmínovej revolúcie" v Číne. Na odradenie od protestov bola policajná bezpečnosť počas zhromaždenia ešte prísnejšia ako zvyčajne.
Na svojej tlačovej konferencii Wen Ťia-pao, opäť hovoril o nutnosti politických reforiem. Toto zahŕňalo varovanie, že čínsky ekonomický prínos by mohol byť zničený, ak krajina nedokáže reformovať politicky. Uviedol tiež, že ľudia potrebujú, aby mohli „kritizovať a dohliadať" na vládu. Ale samozrejme neponúkol žiadny návod, iba vágne zdôraznenia typu, že pre zmenu je treba postupovať „postupne", „riadne" a „pod vedením strany." Povedal, že by bolo zlé porovnávať situáciu na Blízkom východe a severnej Afrike so situáciou v Číne. Tak ale keď je všetko v poriadku prečo Čína vydáva stále viac prostriedkov na zbrojenie a vnútornú bezpečnosť? Armáda a polícia nie sú garantom slobody, aspoň nie v Číne.
Vládne zásahy proti disentu zrejme zahŕňajú aj posilňovanie čínskeho internetového firewallu. Niektoré internetové stránky v Číne v poslednej dobe vykonávali prieskum verejnej mienky podľa ktorého 11 % respondentov, tvrdí, že národné šťastie by sa posilnilo, keby sa mohli slobodne vyjadrovať na internete. Žiaľ nemôžu, tak o akom šťastí politici hovoria? Aha, o ich vlastnom šťastí.
