Vyzerá to tak, že Obamova snaha zapáčiť sa všetkým a jeho opatrné rozhodovanie, dostane opäť raz na frak kvôli politike „nepýtaj sa, nehovor" („don't ask, don't tell"), ktorá bola zavedená v roku 1993 za prezidenta Billa Clintona a neskôr pretavená do zákona, ktorý zrušil predchádzajúcu politiku. Tá vylučovala homosexuálnych mužov a ženy z armády na základe názoru, že homosexualita nie je zlučiteľná s armádou. Od zavedenia politiky "nepýtaj sa, nehovor" v roku 1993 bolo z ozbrojených síl vylúčených vyše 13 tisíc mužov a žien, keď vyšla najavo ich sexuálna orientácia. Ešte v januári sľúbil prezident Obama, že podnikne patričné kroky, aby zákon zrušil. Keďže si dal na čas a demokrati nevyužili obdobie keď mali väčšinu v Kongrese aj v Senáte, z dôvodu dlhodobých konzultácií s ozbrojenými zložkami a zaoberaním sa prieskumom mapujúcim názory vojakov ako daná zmena ovplyvní ich profesionálny život, jeho politika vyzerá na jeden veľký neporiadok. Medzitým sa minulý týždeň Federálny súd v americkej Kalifornii poponáhľal vydať rozhodnutie na podnet sudkyne Virginie Phillipsovej, ktorým zakázal uplatňovanie danej kontroverznej politiky armády Spojených štátov voči homosexuálom z dôvodu jeho protiústavnosti. Čiže Obama dúfal, že zákon zruší cez Kongres (republikáni mu to nedovolili), preto dúfa že po novembrových voľbách sa mu to možno podarí znovu, inak si skôr zásluhy za zrušenie pripíše súdnictvo. Keď si k tomu pridáme fakt, že Obamovi skomplikoval situáciu pred nedávnom aj sudca z Massachusetts, ktorý vydal rozhodnutie o protiústavnosti zákona na ochranu rodiny (Defence of Marriage Act), tak zistíme ako bude musieť Obamova administratíva v blízkej dobe (najlepšie po novembrových voľbách) paradoxne obhajovať pred súdom dva zákony, ktoré sú nepopulárne u jeho liberálnych voličov (nie v ekonomickom ponímaní) a vlastne ktoré boli terčom aj Obamovej kritiky... Prečo teda pôjde proti sebe? Lebo nálady verejnosti v USA sú podľa najnovšieho prieskumu CNN naklonené väčšinovo za slúženie homosexuálnych mužov a žien v ozbrojených silách (67 %) v kontraste k menšinovej podpore homosexuálnych zväzkov čo bude viesť k prikloneniu sa Obamu k strednej ceste partnerských zväzkov homosexuálov. Čiže si to pán Obama opäť skomplikoval. Pri tom nikto nechápe prečo toľko váhal so zrušením Clintonovho zákona a čakal na konzultácie a prieskumy, keď mal za sebou podporu verejnosti. Podobne neisto dopadlo a stále nie je doriešené Guantánamo.
V Nemecku sa dejú veci. Kancelárka sa v sobotu stretla s tureckým premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým spoločne prisľúbili, že spravia viac pre zlepšenie často slabej integrácie 2,5-miliónového tureckého spoločenstva do nemeckej spoločnosti. Vyhlásila koncept multikulturalizmu v Nemecku za absolútne zlyhanie. Zároveň hovorila aj o tom, že prisťahovalci sa musia viac prispôsobiť nemeckej kultúre a musia lepšie ovládať nemecký jazyk. S tým posledným vyjadril v nedeľu súhlas aj turecký prezident Abdulláh Gül, dodáva však, že to, aby v Nemecku žijúci Turci lepšie ovládali tamojší jazyk, musí zabezpečiť Nemecko, nie Turecko. Obrovská polemika, ktorá sa v Nemecku spustila už od leta vďaka vyjadreniam Thila Sarrazina a teraz naberá nový dych, krajinu rozdeľuje na dve strany. Bola to len otázka času kým sa vrcholoví predstavitelia vládnucej koalície vyjadria k tak kontroverznej téme. Mysliac na Angelu Merkelovú, ktorá sa konečne odhodlala vyriešiť kľúčovú dilemu a má za sebou jedno z najťažších politických rozhodnutí, som viac než spokojný s jej vyjadrením. Ľady sa pohli, konečne.
Po 69 dňoch strávených v približne 600 metrovej hĺbke sa podarilo dostať 33 čilských baníkov konečne na zemský povrch. Dráma, ktorú vskutku sledoval celý svet, mala šťastný koniec. Posolstvo je zrejmé. My, ľudia si vieme aj pomáhať, keď je to nutné, nie si iba ubližovať ako sa nám väčšinou z médií môže zdať. Pokora, profesionálnosť a ochota pomôcť viedli k víťazstvu ľudského snaženia.
